Podcast: Play in new window | Download (Duration: 3:39 — 3.4MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
6. nedeľa pôstna. Kvetná
Syn človeka musí byť povýšený, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Ján 3,14.15
Marek 14,3-9
3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. 4 Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? 5 Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. 6 Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. 7 Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. 8 Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.
Ak nevidím zmysel, potom všetko je strata. V dnešnom príbehu sa odohráva udalosť, na ktorú sa podľa Ježiša má pamätať, pokiaľ sa bude šíriť evanjelium na zemi. Prečo? V texte čítame, že alabastrová nádoba sa v príbehu pre niektorých stala zdrojom pohoršenia. Čo táto nádoba predstavuje? Je symbolom svadby. V zámožnejších rodinách totiž bola súčasťou výbavy ženy, ktorá sa chcela vydať. Je to niečo, čo má odložené pre svoju budúcnosť a čo sa strážilo, ako oko v hlave. Mária berie túto nádobu a rozbíja ju, lebo sa na Krista nedíva očami náboženstva, ani očami ekonomiky, ale očami lásky, ktorá síce bude trpieť, ale zároveň nádobu jej života naplnila novou vôňou, obsahom a zmyslom. Učeníci, ktorým Ježiš viackrát oznamuje, že bude trpieť a bude ukrižovaný, ostávajú slepí a nevidia zmysel skutku ženy. Ježiš otvára oči všetkým, keď hovorí: „ona mi pomazala telo na pohreb.“ Jeho pohreb a jej svadba sa tu stretávajú, ako hlboká pravda evanjelia. V Jeho smrti je aj jej vykúpenie a naplnenie života. My sme nevesta Kristova. A svadba sa začala Kristovým pohrebom. A tak to pomazanie je pomazaním svadobným, na smrť aj na vzkriesenie. Aká je naša nádoba života? Čo vo svojom vnútri pokladáme za stratu a čo je nám ziskom? Prajem si, aby sa aj nám raz otvorili dvere na svadbu Baránkovu, kde olej je životne dôležitý.
Autor: Peter Mihoč
Pieseň: ES 487
Vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď. Izaiáš 44,3
Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré Ježiš činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! – namrzeli sa a povedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Či ste nikdy nečítali: „Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu?“ Matúš 21,15-16
Ján 12,12-19 :: Filipským 2,5-11 :: Žalm 22,23-32 :: MODLÍME SA ZA: Evanjelickú školu pre hluchoslepé deti v Červenici
