1.Mojžišova 27,1-29

1 Keď Izák zostarel a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si staršieho syna Ézava a povedal mu: Syn môj! Ten mu odvetil: Tu som. 2 Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem. 3 Vezmi teraz svoje náčinie – tulec i luk – a vyjdi na pole, ulov mi zver 4 a priprav mi pochúťku, akú mám rád. Dones mi ju, nech sa najem; a požehnám ťa prv, ako umriem. 5 Rebeka však načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Ézav medzitým odišiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju. 6 Rebeka povedala synovi Jákobovi: Hľa, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ézavovi: 7 Prines mi divinu a priprav mi pochúťku; keď sa najem, po žehnám ťa pred Hospodinom skôr, ako umriem. 8 Teraz však, syn môj, poslúchni ma v tom, čo ti prikážem. 9 Choď ku stádu, vezmi odtiaľ dve pekné kozľatá a ja z nich pripravím tvojmu otcovi pochúťku, akú má rád. 10 Potom to zanesieš otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa skôr, ako umrie. 11 Jákob však povedal matke Rebeke: Pozri, môj brat Ézav je chlpatý človek, zatiaľ čo ja som hladký. 12 Možno ma otec ohmatá a potom budem v jeho očiach ako taký, ktorý si robí z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie požehnanie. 13 Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na mňa, syn môj; len ma poslúchni, choď a dones mi ich! 14 Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochúťku, akú mal jeho otec rád. 15 Potom Rebeka vzala najlepšie šaty svojho staršieho syna Ézava, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu Jákobovi. 16 Kože z kozliat mu natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije. 17 Pochúťku a chlieb, čo pripravila, dala do ruky svojmu mladšiemu synovi Jákobovi. 18 Keď vošiel k svojmu otcovi, povedal: Otče môj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn môj? 19 A Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený; vykonal som, ako si mi kázal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať. 20 A Izák povedal svojmu synovi: Ako si to tak rýchlo našiel, syn môj? On však odvetil: Pretože tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafiť na zver. 21 Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie. 22 Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove. 23 A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnal 24 a povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som. 25 Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil. 26 Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma. 27 A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: 28 Hľa, vôňa syna môjho je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo žírnych strání zeme, i hojnosť obilia a muštu. 29 A nech ti slúžia národy a kmene sa ti klaňajú. Buď pánom svojim bratom, nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa preklína, no požehnaný, kto ťa požehnáva.

Boží plán sa napĺňa. Izák miluje svojho prvorodeného syna Ézava, Rebeka zase mladšieho Jákoba. Prichádza deň, aby Ézav prevzal od otca svoje prvorodenstvo i požehnanie, hoci Pán Boh Rebeke povedal: „jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu“ a hoci Ézav už pred časom s prísahou obetoval svoje prvorodenstvo za jedlo. Či na to Ézav zabudol, alebo o tom otcovi nepovedal, keď odchádzal do lesa, aby splnil otcovu žiadosť? Alebo si myslel, že prísaha daná Jákobovi boli len prázdne slová pod vplyvom vyčerpania a hladu? Tu berie situáciu do rúk Rebeka, ktorá vidí Jákoba ako nositeľa Božích zasľúbení. Tým dáva jasne najavo, že jej záporný vzťah k Ézavovi nespôsobilo len jeho pochybné manželstvo, ale aj celý spôsob jeho života. Aby dosiahla svoj cieľ, uchyľuje sa k podvodu a vedie k tomu aj Jákoba. Ani nevedia, ako sa stanú súčasťou Božieho plánu! Pán Boh si vie aj naše zlé vlastnosti použiť pre Svoj plán, rovnako ako Judášovu lakomosť, či nenávisť Jozefových bratov. Pre Jákoba sa to však týmto neskončilo, ale bude musieť prejsť tvrdou školou Božej výchovy, aby sa naučil, aké prostriedky boja môže Boží človek používať a aké nie. Až s odstupom času vidíme, že tento Boží plán bol dobrý. Preto dôverujme Pánu Bohu, aj keď Jeho cestám mnohokrát nerozumieme.

Modlitba: Pane, Ty si Pánom neba i zeme. Svoje požehnanie dávaš, komu chceš a komu chceš ho odnímaš. Ty sa nemusíš riadiť našimi predstavami a my nevieme vždy pochopiť to, čo robíš. Zatiaľ čo naše zmysly sú obmedzené, Ty vidíš až do ďalekej budúcnosti. Preto Ťa prosíme, uč nás dôverovať Ti, na Teba sa spoliehať a Teba sa napriek všetkému vždy verne pridŕžať. Amen.
Pieseň: ES 506
Autor: Anna Gabčanová

Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi. Zachariáš 9,9

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Matúš 5,5

Skutky apoštolov 18,1-11 :: Modlíme sa za: Modra – Kráľová (BaS)