Zamyslenie na deň 9.1.2023

1.Mojžišova 3,1-13

1 Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? 2 Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! 4 Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; 5 ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. 6 Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. 7 Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. 8 Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. 9 Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? 10 On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. 11 Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? 12 Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. 13 Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som.


Dôverovať Bohu. Boh stvoril človeka a povedal: „Veľmi dobre.“ No človek chce viac. Chce byť ako Boh, chce zmúdrieť. Nejde za Bohom, ale chce byť od Neho nezávislý. Odkiaľ sa berie táto odbojná, opovážlivá nedôvera? Zaiste nie z nás, z našich, nám daných schopnosti. Pokušenie prichádza zvonku. Vidíme to znovu, keď diabol prichádza pokúšať Ježiša. Ježiš ho však poráža Božím Slovom. Adam s Evou akoby Božie slovo nebrali vážne, alebo akoby mu nerozumeli. Hľadali v ňom nejaké skryté výhody… Pokušiteľ pokúša a nepotrebuje veľa. Nachádza človeka, ktorý len hmlisto pozná Božie Slovo a nedôveruje Bohu. A pritom stačilo so svojimi pochybnosťami počkať do podvečerného vánku a prísť s nimi za Bohom, keď sa bude prechádzať v záhrade. Adam a Eva však ešte nevedia nič o Kristovom kríži a Božej láske. Považujú ju za samozrejmosť. Ich nedôveru snáď môžeme pochopiť. – – Čo ale ja, biedny človek? Ako často som ustarostený, ako často kráčam vlastnou cestou, ako často som vlažný k rozjímaniu nad Božím Slovom, aký pomalý k prichádzaniu k Otcovi na modlitbách?! – – Rozhorli Bože moje srdce, aby som rozjímal dňom-nocou nad Slovom, ktoré sa stalo telom a v dôvere kráčal deň čo deň. Amen. 

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju lásku a múdrosť, ktoré ma chránia a držia pri živote. Odpusť, že sa mi niekedy mália a idem po svojich cestách. Napĺňaj moje srdce láskou, aby som Ťa radostne nasledoval. Amen.
Pieseň: ES 537
Autor: Jozef Višňovský


Nespolčuj sa so svojvoľníkom, aby si nemusel krivo svedčiť. 2.Mojžišova 23,1

Napokon, bratia a sestry, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné! Filipským 4,8


Skutky apoštolov 10,37-48 :: Modlíme sa za: Čierna Lehota (GeS)