Zamyslenie na deň 10.1.2023

1.Mojžišova 3,14-24

14 Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. 15 Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. 16 Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. 17 A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. 18 Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. 20 Adam nazval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala matkou všetkých živých. 21 Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich. 22 Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, 23 poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý. 24 Potom zahnal človeka a na východ od záhrady osadil cherubov s blýskavými plamennými mečmi, aby strážili cestu k stromu života.


Odlúčenie od Pánovej tváre. Toto je trest za hriech. Áno, pôda je prekliata. Áno, ťažoby v tehotenstve rozmnožené. Ježiš je do krvi zbičovaný, pomaly sa dusí na kríži, ale agóniou je odlúčenie od Pánovej tváre. Zvolá mocným hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si Ma opustil?“ Adam a Eva sú ticho. Boh sa o nich milosrdne stará, aj napriek ich neposlušnosti. Had je prekliaty, Adam a Eva však nie. Boh ich zaodeje do odevov z kože. Zakrýva hanbu ich nahoty, rovnako ako zaodeje nás bielym rúchom v posledný deň. Oni sú však ticho. Nijaký výkrik agónie prerušenej lásky. Aká tvrdosť srdca! – – A čo my? Milujeme Boha a zachovávame Jeho prikázania? S radosťou a často s Ním rozprávame na kolenách? Milujeme rozjímanie nad Jeho Slovom? Milujeme svojich bratov? Už to totiž nie je hriech, ktorý nás odlučuje od Pánovej tváre. Boh sa o nás milosrdne postaral. Chrámová opona sa roztrhla. Máme prístup do svätyne svätých. Ako sú však na tom naše srdcia? Odlučujeme sa od Boha dobrovoľne, zamilujúc si tento svet? Ako často nám môže povedať Pán: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky!“ – – Daj nám, Pane, nové srdce a nového ducha do nášho vnútra; odstráň kamenné srdce z nášho tela a daj nám srdce mäsité. Amen.

Modlitba: Odpusť, Bože, naše hriechy. Odpusť, že si ich nechceme priznať, a dokonca sa z nich vysmievame, zľahčujeme ich, alebo ich považujeme za niečo dobré. Daruj nám znovuzrodenie, aby sa pominuli tie staré zlé veci, ktoré máme v sebe a aby ožili nové – Tvoje, aby sme žili v Tebe a Tebou. Amen.
Pieseň: ES 97
Autor: Jozef Višňovský


Mojžiš však povedal Bohu: „Ktože som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ Boh ho uistil: „Budem s tebou.“ 2.Mojžišova 3,11-12

Ježiš hovorí: Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Matúš 10,16


Lukáš 18,15-17 :: Modlíme sa za: Dačov Lom (HoS)