Zamyslenie na deň 6.9.2017

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

4.Mojžišova 14,26-38

Nato hovoril Hospodin Mojžišovi a Áronovi: 27 Dokedy bude tento zlý zbor reptať proti mne? Počul som reptanie Izraelcov, ktoré vznášajú proti mne. 28 Povedz im: Akože ja žijem – to je výrok Hospodinov – urobím vám tak, ako ste verejne predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú vaše mŕtvoly, a to celý počet všetkých vašich spočítaných od dvadsaťročných vyššie, ktorí reptali proti mne. 30 Nevojdete do krajiny, kvôli ktorej som zdvihol svoju ruku k prísahe, že vás tam usadím – okrem Káléba, syna Jefunneho, a Józuu, syna Núnovho. 31 Avšak vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, tie dovediem, a ony spoznajú krajinu, ktorou ste pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly popadajú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú pastiermi na púšti štyridsať rokov a budú pykať za vašu smilnú neveru, kým všetky vaše mŕtvoly nepopadajú na púšti. 34 Ako ste za štyridsať dní preskúmavali krajinu, počítajúc deň za rok, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti a poznáte moju nemilosť. 35 Ja, Hospodin, som hovoril, že takto vykonám tomuto celému zlému zboru, ktorý sa spolčil proti mne: Na tejto púšti pohynú a tu pomrú. 36 Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po návrate popudili k reptaniu celý zbor, pretože rozšírili zlý chýr o krajine, 37 tí mužovia, ktorí rozšírili zlý chýr o krajine, zomreli na porážku pred Hospodinom. 38 Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, zostali nažive spomedzi mužov, ktorí odišli preskúmať krajinu.


Sila vysloveného slova. Trest za hriech nevery (a urážky Boha) vyslovil ľud Izraela sám nad sebou. Všimnime si, čo povedal Boh: urobím vám tak, ako ste verejne predo mnou hovorili“ (v. 28). Celý národ uveril desiatim vyzvedačom a vyznal: Nemôžeme vstúpiť do kanaánskej krajiny. Boh ich slová (vyznanie) iba potvrdil. Nevynášajme nad sebou takéto súdy! Ako často aj my v návale emócií vyriekneme: Ja to nezvládnem! Mňa z toho porazí! Ja umriem!… Vždy, keď niečo podobné počujem, pýtam sa dotyčného človeka: To naozaj chceš, aby sa tak stalo? V biblickej knihe Prísloví čítame o vážnosti našich slov: „Smrť i život sú v moci jazyka…“ (Pr 18,21). Preto si dávajme pozor na to, čo vyslovia naše ústa! Netrpíme niekedy práve preto, lebo sme nad sebou niečo vyriekli, vyznali? Nepovolal nás Boh k tomu, aby sme žehnali a zdedili požehnanie (1Pt 3,9)? Nepovolal nás Boh, aby sme dúfali v Jeho pomoc, že vždy bude s nami – teda nemusíme si zúfať ani vtedy, keď vidíme ťažkosti? – – A predsa, Boh Svoj trest „ohraničil“, teda nebol definitívny (určil počet rokov putovania národa). No tí, ktorí boli pôvodcami nevery, tí boli potrestaní okamžite. Preto nás Pán Ježiš varoval, aby sme neboli príčinou pohoršenia (L 17,1), lebo takému človeku patrí veľké „beda“! Učme sa v každej situácii dôverovať Bohu! Stojme pevní vo viere – ako Józua a Káleb!
Autor: Ľubomír Ďuračka
Pieseň: ES 456


Nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. Daniel 9,18

Veríme, že z milosti Pána Ježiša Krista dôjdeme spasenia ako aj oni. Skutky apoštolov 15,11


Skutky apoštolov 9,31-35 :: MODLÍME SA ZA: Rankovce (Ko)