Zamyslenie na deň 7.9.2017

4.Mojžišova 14,39-45

Potom Mojžiš povedal tieto slová všetkým Izraelcom a ľud sa veľmi zarmútil. 40 Zavčasu ráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a hovorili: Hľa, tu sme a vystupujeme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin, lebo sme sa prehrešili. 41 Vtedy povedal Mojžiš: Prečo prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to…! 42 Nevystupujte ta, lebo Hospodin nie je vo vašom strede; inak utrpíte porážku pred svojimi nepriateľmi! 43 Veď tam pred vami sú Amalekijci a Kanaánci, a vy padnete mečom, pretože ste sa odvrátili od Hospodina; Hospodin nebude s vami! 44 Keď si predsa trúfali vystúpiť na temeno vrchu, truhla zmluvy Hospodinovej ani Mojžiš sa nepohli zo stredu tábora. 45 Amalekijci a Kanaánci, ktorí bývali na pohorí, zostúpili, porazili ich a rozháňali až po Chormu.


Keď Boh niečo vyriekol, neberie Svoje slovo späť. Zdalo sa, že národ začal činiť pokánie. Počuli Božie Slovo, ktoré odhalilo ich previnenie. Bol tam aj vonkajší prejav: zármutok a na druhý deň aj čin: vykročenie smerom k zasľúbenej zemi. Z pohľadu vzdialeného pozorovateľa to vyzeralo ako pokánie. Skutočné pokánie je však súhlas s Bohom – prijatie Jeho rozhodnutia. Ľud chcel napraviť svoje zlyhanie, no opäť svojvoľne. Napriek Mojžišovmu varovaniu, že Boh nebude s nimi, „trúfali si vystúpiť“ (v. 44). Výsledkom bola porážka. Koľko takýchto trúfalých činov a rozhodnutí sme učinili aj my?! Koľkokrát sme pritom mali istotu, že predsa to je Božia vôľa! Veď Boh nám vyjavil, čo máme robiť! Zabúdame na to, že iba Boh pozná cestu a spôsob, On nás chce vždy viesť. Neposlušnosť nikdy nie je Božia cesta! Preto ľud Izraela nemohol obstáť pred nepriateľom. Ani my neobstojíme, ak budeme konať svojvoľne. Boh túži po našej poslušnosti a dôvere.
Autor: Ľubomír Ďuračka
Pieseň: ES 335


Boh má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? Jób 9,4

Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj to i kajaj sa! Zjavenie 3,3


Jakub 5,13-16 :: MODLÍME SA ZA: Rastislavice (Dn)