Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:48 — 7.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Mojžišova 48,1-22
1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima. 2 Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma. 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘ 5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddánu, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.“ 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“ 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal. 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.“ 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou po zem. 13 Jozef vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes, 16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“ 17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: „Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“ 19 Otec to však odmietol: „Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“ 20 V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem. 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“
Prosme o Božie požehnanie! Požehnávanie je odnepamäti súčasťou nášho života. Pri počutí tohto slova si mnohí predstavia apoštolské požehnanie po kázni alebo Áronovské požehnanie pred koncom služieb Božích. V Biblii o požehnaní prvýkrát čítame hneď v prvých dvoch kapitolách knihy Genesis. V prvom prípade Boh požehnal morské živočíchy, ktoré víria vodu, a všetko vtáctvo na oblohe a v druhom prípade požehnal siedmy deň a posvätil ho. Prvým človekom, ktorý prijal požehnanie od samotného Hospodina, bol Nóach a jeho synovia, s ktorými Boh tiež uzavrel zmluvu. Od tých čias už čítame nielen o Božom, ale aj o otcovskom požehnaní. Požehnanie prvorodeného znamenalo zvláštnu pozornosť a vnútornú silu, ktorá mala priniesť úspech. – – Žehnáme iným v mene Božom? Žehnajme iným, aby aj nás Pán Boh požehnal! Prosme aj v toto ráno o Božie požehnanie pre dnešný deň, ale i počas dňa, pred cestou, pred začatím práce, pri výchove svojich detí i pri mnohých skúškach a problémoch, ktoré prichádzajú. Jedným slovom, prosme o Božiu prítomnosť a pomoc neprestajne! Nespoliehajme sa len na svoje sily, schopnosti a nadanie, ale odovzdajme sa do Božích rúk a očakávajme Jeho pomoc, silu i požehnanie! A nezabúdajme, že bez Božieho požehnania sú márne naše namáhania!
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nás požehnal a stvoril, aby sme aj my iným žehnali. Odpusť mi, že mám niekedy v ústach skôr kliatby, než žehnajúce slová. Prenikaj ma Svojím dobrým Duchom života, nech šírim len dobro. Amen.
Pieseň: ES 488
Autor: Štefan Gabčan
Ja, Hospodin, som sa nezmenil. Malachiáš 3,6
Jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa Ho boja. Lukáš 1,50
1.Korintským 12,19-26 :: Modlíme sa za: Partizánska Ľupča (LOS)
Celý projekt audio zamyslení funguje s láskavým povolením Vydavateľstva VIVIT. Audio nahrávky biblických textov sú použité s láskavým súhlasom Slovenskej biblickej spoločnosti a Štúdia Nádej. Ďakujeme!
