Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:40 — 4.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
IZAIÁŠ 62,1-5
1 Kvôli Sionu nemôžem mlčať, kvôli Jeruzalemu sa neviem upokojiť, pokiaľ jeho ospravedlnenie nevzíde ako žiara a jeho záchrana nevzplanie ako fakľa. 2 Potom uvidia národy tvoje ospravedlnenie a všetci králi tvoju slávu. Pomenujú ťa novým menom, ktoré Hospodinove ústa určia. 3 Budeš ozdobnou korunou v ruke Hospodinovej a kráľovským diadémom na dlani svojho Boha. 4 Už ťa nebudú volať Opustenou, ani tvoju krajinu nenazvú už Osamelou, ale pomenujú ťa: Moja Obľúbená, a tvoju krajinu: Vydatá; lebo Hospodin má v tebe záľubu a tvoja krajina bude vydatá. 5 Lebo ako mládenec sa žení s pannou, tak sa ožení tvoj Staviteľ s tebou; a ako sa ženích teší z nevesty, tešiť sa bude z teba tvoj Boh.
Ozdoby, advent, Vianoce a človek… Táto štvorica slov spolu ladí. Zdobíme doma, v práci, v kostole a všade inde. Boh však nezdobí ani stromček ani nevešia okolo nebeského trónu svetielka a girlandy, len hovorí: „Budeš ozdobou v ruke Hospodinovej a kráľovským diadémom na dlani svojho Boha“ (v. 3). Izaiáš svoje slovo adresoval ľuďom v situácii, ktorá nemala so slávou absolútne nič spoločné a Boh sa zdal príliš ďaleko na to, aby nebolo treba robiť pokusy a brať situáciu do svojich rúk. Nakoniec, nič nové pod slnkom: či ide o spoločnosť alebo spoločenstvá, či o jednotlivcov, všetci vieme, že nie vždy sa dá hovoriť o sláve a výslní a Boh sa zdá až príliš vzdialený. To však neznamená, že nekoná, nepripravuje a neplatia Jeho zákony, dané ľuďom. Jeho ľud bude ospravedlnený a zažiari. Bude zjavná jeho viera a bezúhonnosť. Aké je krásne veriť, že vyniknem, lebo MŇA Boh uzná a JA sa stanem jeho ozdobou (zámena písmen nie je náhodná)! Krásne, áno, no aj scestné. Nie pre naše zásluhy a vieru budeme ozdobou a chválou svojmu Bohu, ale preto, že On má „v nás záľubu“. A ostatní nebudú oslnení našou výnimočnosťou, ale JEHO mocou a láskou, ktorá robí človeka človekom. Koruna bez kráľa stráca svoj význam a ani najdokonalejší šperk sa neleskne v špine. Cirkev, spoločenstvo aj rodina strácajú bez svojej HLAVY zmysel a význam. Lesk budov zmizne vo chvíli, keď sa zbúrajú, status predstavených pominie spolu s nimi a to, čo sa nazhromaždí, spustne. Cirkev bez HLAVY a KRÁĽA je opustená a osamelá – čo znamenalo pre ktorúkoľvek orientálnu ženu hanbu a potupu. Nikto sa o ňu nepostaral, nikto sa netešil z jej krásy či charakteru. Ak sa KRÁĽ teší zo Svojej cirkvi, znamená to, že sa teší z tých, ktorí ju tvoria a ani jeden z tých, ktorí do nej patria, nie je osamelý ani opustený, ale je JEHO obľúbeným a tým, z ktorého má prichádzajúci KRÁĽ potešenie.
Autor: Milada Krížová
Pieseň: ES 30
Jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha. Joel 2,23
Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil Svoj ľud a vykúpil ho, vyzdvihol nám roh spasenia v dome Svojho služobníka Dávida. Lukáš 1,68-69
IZAIÁŠ 25,1-8 :: MODLÍME SA ZA: SOĽ (ŠZ)
