Zamyslenie na deň 31.8.2016

JEREMIÁŠ 2,1-13

1  Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo:   2  Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou.   3  Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie – znie výrok Hospodinov.   4  Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela!   5  Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?   6  Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva?   7  Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili.   8  Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia.   9  Preto povediem ešte s vami spor – znie výrok Hospodinov – a povediem spor aj so synmi vašich synov.   10  Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo!   11  Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia.   12  Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi – znie výrok Hospodinov –   13  lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.


Čo zlé nám Pán Boh urobil? Pán Boh si vyvolil národ Izraelitov napriek tomu, že neznamenali celkom nič. Vybral si ich za svojich, povýšil. Chcel im byť Bohom, ochraňovať a starať sa o nich, milovať ich. No napriek všetkému, čo Hospodin pre tento národ urobil, Izrael Ho zamenil za iných bohov. Preto sa ich právom pýta: „Čo zlého našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?“ (Jer 2,5). Keďže podobné správanie neraz sprevádza aj nás, preto táto istá otázka smeruje aj na každého jedného z nás: „Čo zlé nám Pán Boh urobil, že sa od Neho neustále odvraciame, že na Neho zabúdame?“ Prečo často žijeme životy, ktoré nesvedčia o tom, že sme Jeho deťmi? Prečo si navzájom podrážame kolená, prečo „križujeme brata“, prečo radšej ostávame plávať v bahne? Prečo je našou prioritou všeličo iné, len nie čas s Pánom Bohom? Pokušenie tu stále bude, ale nezabúdajme, že my máme na svojej strane Niekoho väčšieho, ako sú všetky pokušenia sveta! Máme Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý išiel na smrť, aby sme sa my dostali z bahna. On je aj dnes pripravený pomôcť nám v boji s našimi pokušeniami. Sme pripravení prijať Jeho pomoc?
Autor: Katarína Šoltésová
Pieseň: ES 521


Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si založil pevnosť. Žalm 8,3

Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. Marek 10,14


FILEMONOVI 1-16(17-22) :: MODLÍME SA ZA: MOŠOVCE (TU)