Zamyslenie na deň 3.11.2018

Zjavenie Jána 10,1-11

1 Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé stĺpy, 2 a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem 3 a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov. 4 Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to! 5 Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu 6 a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy, 7 ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavŕši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom. 8 Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi! 9 Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med.  10 Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro. 11 Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch.


Slovo napomenutia i potešenia. V tomto obraze má šiesty anjel v ruke Písmo sväté a Ján je vyzvaný zjesť túto Božiu pravdu, ktorá mu bola v ústach sladká, ale v žalúdku zhorkla. Tomuto možno porozumieť i tak, že Písmo nám ponúka evanjelium – radostnú zvesť – a jeho prijatie zanechá v nás dobrý sladký pocit. Samotné prijatie však nestačí! Veď aj potrava sa spracúva a mení („zhorkne“ v žalúdku), aby mohla byť využitá na stavbu organizmu. A rovnako aj evanjelium po prijatí treba meniť/aplikovať na skutočné prežívanie – na prospech Božieho organizmu, teda cirkvi ako spoločenstva sestier a bratov. – – Jánovo zjavenie nadväzuje na starozmluvnú apokalyptickú tradíciu, aby napomenulo i povzbudilo cirkev nielen svojej doby, ale i nás na začiatku tretieho tisícročia. Napomenutie a povzbudenie sa sústreďuje na Pána Ježiša Krista – na Jeho blízky príchod s veľkou mocou ako Sudcu celého sveta. Dôraznejšie ako iné novozmluvné knihy ukazuje, že spasenie skrze Pána Ježiša Krista sa netýka len jednotlivcov, ale celej ľudskej pospolitosti od stvorenia sveta, preto je považovaná za prorockú knihu Novej zmluvy. Toto proroctvo platí pre cirkev všetkých čias – ona môže a má v ňom počuť slovo napomenutia pre svoje hriechy a slovo potešenia v ťažkostiach pri plnení svojej misie v dejinách.
Autor: Zuzana Valeková
Pieseň: ES 160


Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Žalm 23,4

Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista. 2.Korintským 1,5


Izaiáš 1,18-20(21-25)26-27 :: Modlíme sa za: Mýto pod Ďumbierom (Zv)