Zamyslenie na deň 28.9.2017

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Lukáš 13,22-30

22 A chodil po mestách a dedinách, učil a pobral sa do Jeruzalema. 23 Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: 24 Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť. 25 Keď hospodár už vstane a zavrie dvere a vy ostanete stáť vonku a budete klopať na dvere, hovoriac: Pane, otvor nám, a on vám odpovie: Nepoznám vás, odkiaľ ste, 26 vtedy začnete hovoriť: Jedávali a píjali sme s tebou a na našich uliciach si učil; 27 ale on povie: Hovorím vám, neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti! 28 Tam bude plač a škrípanie zubov, keď uvidíte, že Abrahám a Izák a Jákob a všetci proroci sú v kráľovstve Božom, a vy ste vyhodení von; 29 a prídu od východu i od západu, od severu i od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom. 30 Ajhľa, sú poslední, ktorí budú prvými; a sú prví, ktorí budú poslednými.


Jeruzalem – tesná brána. Pri slovách tohto textu nás až zamrazí. Zatvorené dvere života! Pripomínanie sa Ježišovi, akoby „zabudol“ na to, kto sme. S kým sme to potom jedli a pili v kostole, na evanjelizačných zhromaždeniach, či iných cirkevných podujatiach, keď nám povie: „Nepoznám vás! Neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa!?“ Na to je strašné čo len pomyslieť! Môže toto povedať Ježiš, ktorého meno sme vyslovovali každý deň? On ide cez mestá a dediny do Jeruzalema. Tam je Jeho „tesná brána“. Poníženie, utrpenie, kríž a na ňom smrť za nás. Knižka (TB), z ktorej práve čítate, nie je o brilantných úvahách na každý deň. Je o našej úzkosti, o dňoch nášho života pred Bohom, o našich omyloch, o prikrášľovaní našej situácie hriešnika, o hľadaní ľahšej cesty. Prejsť cez tesnú bránu, na to nestačí iba zabudnúť na majetok. To nie je brána pre „telo“, ale pre „dušu“ človeka. A bránou je sám Ježiš. Nehovorí, koľkí budú spasení, ale: „Usilujte sa vchádzať tesnou bránou!“ Čo tým myslí? Iste nie to, že budem silnejšie „búchať“ na dvere, hlasnejšie kričať, kto som, čo som urobil dobrého pre cirkev, koľko a ako som sa obetoval a pod. S týmto batohom zásluh neprejdem. „Usilujte sa…“, to je výzva k umieraniu s Kristom, ktorého ja – právom odsúdený hriešnik – prosím pod Jeho krížom: „Pane, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do Svojho kráľovstva.“
Autor: Dušan Kováčik
Pieseň: ES 494


Hospodin trestá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorému chce dobre. Príslovia 3,12

My sme nehľadali ľudskú slávu ani u vás, ani u iných. Ako Kristovi apoštolovia mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska deti. Tak sme sa vinuli k vám. 1.Tesalonickým 2,6-8


Lukáš 10,38-42 :: MODLÍME SA ZA: Sazdice (Ho)