Zamyslenie na deň 27.3.2019

1.Samuelova 20,24-21,1

24 Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu. 25 Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne. 26 Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý – iste nie je čistý. 27 Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu? 28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema 29 a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu. 30 Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere! 31 Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti. 32 Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal? 33 Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida. 34 Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil. 35 Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním. 36 Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho. 37 Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty! 38 Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi. 39 Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom. 40 Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta! 41 Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol. 42 I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.
21:1 Potom Dávid vstal, odišiel a Jonatán sa vrátil do mesta.


Sila priateľstva. Keď Ježiš od učeníkov odchádzal, dal im Svoje poverenie, aby si s budúcimi kresťanmi vytvárali „učenícke“ vzťahy. Základnou miazgou Ježišovho učeníctva je priateľstvo. Veď hovorí Svojim učeníkom, že už ich nenazýva sluhami, ale priateľmi. Priateľ otvorene odkrýva svoj život. A hlavná myšlienka Jeho priateľstva je v slovnom spojení „s Ním“. Ak niečo Judáš vo vzťahu k Ježišovi zrádzal, tak to bolo práve priateľstvo. V Getsemanskej záhrade sa rozhodol použiť signál, ktorý mali učeníci medzi sebou a označil Ježiša bozkom. Ježišova reakcia musela Judáša páliť, keď mu Ježiš povedal: „Priateľ môj.“ Podobne aj Peter trikrát zaprel priateľstvo s Ježišom. Pán Ježiš hovorí, že „niet väčšej lásky, ako keď život položíme za svojich priateľov.“ Ak by sme mali túto vetu otočiť, mohli by sme povedať, že niet väčšej bolesti, než keď nás zradí priateľ. Jonatán z dnešného čítania až priam „novozmluvne“ miluje Dávida – ako seba samého… Ich priateľstvo je silné. Chráňme sa toho, aby sme neodpadli od svojich priateľov práve vtedy, keď ich opúšťa celý svet…! S Kristom to dokážeme…
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si nás stvoril do vzťahov priateľstva. Ďakujeme, že vstupuješ do našich sŕdc, aby si nás viedol k budovaniu spoločenstva v Cirkvi. Prosíme, odpusť nám, keď sme zanedbali vzťah učeníctva a meň nás. Amen.
Pieseň: ES 448
Autor: Peter Mozola


Neboj sa, milovaný muž! Pokoj s tebou! Buď pevný, buď pevný! Daniel 10,19

Pokoj vám zanechávam, Svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! Ján 14,27


Matúš 13,44-46 :: Modlíme sa za: Liptovská Kokava (Lo)