Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:09 — 4.8MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Ozeáš 2,16-25
16 Preto, hľa, vyvábim ju a zavediem na púšť; budem sa o ňu uchádzať. 17 Tam jej dám jej vinice a údolie Áchor spravím bránou nádeje. Tam potom bude povoľná ako v dňoch svojej mladosti, ako keď vychádzala z Egypta. 18 V ten deň – znie výrok Hospodinov – budeš ma volať: Muž môj, a nebudeš ma už volať: Baal môj. 19 Odstránim z jej úst mená baalov a na ich mená si už nespomenú. 20 V ten deň uzavriem pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a s plazmi; zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí. 21 Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom; 22 zasnúbim si ťa vernosťou, a ty budeš poznať Hospodina. 23 V ten deň vypočujem – znie výrok Hospodinov – nebesá vypočujem a ony vypočujú zem. 24 A zem vypočuje obilie, mušt a olej a ony vypočujú Jezreela. 25 Zasejem si ho v krajine, omilostím Lóruchámu; Lóammímu poviem: Ľud môj si ty, a on povie: Bože môj!
Paradox púšte. Pán Boh často koná prekvapujúco. Ináč, ako by sme čakali alebo predpokladali. Písmo Sväté nám hovorí, ako Hospodin vyvádza nevernicu alebo neverníka na púšť. Na púšť, kde je ticho, samota, opustenosť a smrť. Najskôr by sme čakali, že neverného tam nechá umrieť od smädu a od hladu. To by bolo zrejme správne a logické. Za hriech, odvrátenie sa od Boha by mal prísť trest. Takto to často vnímame aj my, keď sa dostávame na duchovnú púšť. Máme pocit, že sme sami. Bohom zabudnutí, opustení a občas priznávame, že aj právom potrestaní. Práve tu, na púšti nášho života, prichádza Boží paradox lásky. Uprostred púšte k nám prichádza Boh a namiesto trestu prináša zmenu a novú nádej. Ak zanecháme svoju nevieru, ak ju vymeníme za Božiu spravodlivosť, Boh zmení púšť nášho života na nádherné zelené údolie plné živej vody. Smrť a samota sa zmenia na nádherný vzťah s Bohom, ktorý nám dáva nastálo, naveky. To neznamená, že už neprídu ťažké životné situácie, ale to, že aj v tej najťažšej životnej chvíli nám bude od Hospodina znieť uistenie: „ľud môj si ty“, na ktoré môžeme s vďakou odpovedať: Bože môj.
Autor: Samuel Velebír
Pieseň: ES 532
Pre Svoje meno nezavrhni, nezneucti trón Svojej slávy. Jeremiáš 14,21
Pavol píše: Preto sa i modlievame vždy za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými povolania a mocne splnil každý dobrý úmysel a dielo viery. 2.Tesalonickým 1,11
Matúš 10,26-33 :: Modlíme sa za: Dolný Kubín (Lo)
