Zamyslenie na deň 24.6.2017

Skutky apoštolov 11,1-18

1 Apoštolovia a bratia v Judsku počuli, že i pohania prijali slovo Božie. 2 Keď teda Peter prišiel do Jeruzalema, napadli ho tí, ktorí boli spomedzi obrezaných, 3 a dohovárali mu: Vošiel si k ľuďom neobrezaným a jedol si s nimi. 4 Nato im Peter začal rozprávať rad radom: 5 Bol som v meste Joppe a modlil som sa. Vo vytržení mal som videnie: akási nádoba – ako veľké prestieradlo, za štyri rohy spustené z neba – zostupovala a prišla ku mne. 6 Keď som pozorne nazrel do nej, videl som tam štvornohé zvieratá zemské, divú zver, plazy a nebeských vtákov. 7 Aj hlas som počul hovoriaci mi: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! 8 Odpovedal som: Nie, Pane, pretože poškvrnené alebo nečisté nevošlo mi nikdy do úst. 9 Aj druhý raz hovoril mi hlas z neba: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! 10 Takto sa to opakovalo tri razy, potom sa všetko zase zodvihlo do neba. 11 A hľa, pri dome, v ktorom sme boli, sa práve zastavili traja mužovia, poslaní ku mne z Cezarey. 12 Tu riekol mi Duch, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. A šli so mnou aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu onoho muža. 13 Tu nám vyrozprával, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa postavil (pred ním) a hovoril mu: Pošli do Joppy a povolaj si Šimona, prímením Petra; 14 on ti povie slová, ktoré spasia teba a celý tvoj dom. 15 Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku. 16 Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým. 17 Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu? 18 Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život.


Ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu? Peter sa vrátil z Kornéliovho domu. Jeho myseľ bola iste plná toho, čo tam zažil. Blízkosť Božia, fascinujúce konanie Ducha Svätého človeka nenechá chladným. Pravdepodobne mal aj veľkú radosť, že Pán Boh dal šancu všetkým, aj pohanom. Slová jeho bratov v Jeruzaleme museli byť pre Petra studenou sprchou. Vyčítali mu, že vošiel k pohanom, že s nimi stoloval. Nevedeli nič o tom, čo sa stalo, o tom, ako Pán Boh Petra použil. Nečakali ani na vysvetlenie, nesnažili sa ani len pochopiť, prečo Peter spravil to, čo spravil. Rovno ho odsúdili, vychrstli mu do očí výčitky. A tak veľmi sa mýlili! Od tejto udalosti ubehlo už vyše 2000 rokov, ale my, ľudia, sme sa vôbec nezmenili. A žiaľ, odsúdenie nachádzame nielen vo svete, ale aj v cirkvi. Často nerozumieme Božiemu konaniu, Jeho osobitým metódam, zvláštnym prejavom – pretože nie sú podľa našich predstáv. Sme presvedčení, že sa všetko musí diať podľa starých osvedčených poriadkov, liturgie, tradície, a tak všetko to dobré, čo nás má posúvať bližšie k Bohu, nás často vedie k posudzovaniu a odsudzovaniu bratov a sestier vo viere. Len pozor, aby sme sa s dobrým úmyslom nestali prekážkou samotnému Bohu! To by bol tragický omyl. Nech je naše konanie presiaknuté láskou! Veď ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?
Autor: Martin Kováč
Pieseň: ES 465


Bože, nedopraj si pokoja, nemlč a neodpočívaj, ó Bože! Lebo, hľa, zúria Tvoji nepriatelia a hlavu dvíhajú tí, čo Ťa nenávidia. Žalm 83,2-3

Zachariáš povedal: Hospodin Izraela sa na prísahu zaviazal, že budeme vyslobodení z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť pred Jeho tvárou po všetky dni života. Lukáš 1,73-75


Lukáš 1,57-67(68-75)76-80 :: Skutky apoštolov 19,1-7 :: Ján 3,22-30 :: MODLÍME SA ZA: Mašková (No)