Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:12 — 6.6MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2.Samuelova 18,1-18
1 Nato Dávid urobil prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov. 2 Tretinu ľudu podriadil veleniu Jóábovmu, tretinu veleniu Jóábovho brata Abíšaja, syna Cerúje, a tretinu veleniu Ittaja Gatského. Vtedy povedal kráľ ľudu: Aj ja chcem ísť s vami do boja. 3 Ale ľud vravel: Ty nepôjdeš, lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať, ba keby nás i polovica zomrela, nebudú o nás dbať. Ale ty si ako tisíc z nás; lepšie bude teraz, keď nám budeš pomáhať z mesta. 4 Kráľ im povedal: Urobím, ako uznáte za dobré. Vtedy sa kráľ postavil k bráne a všetok ľud vychádzal po stovkách a tisíckach. 5 Kráľ prikázal Jóábovi, Abíšajovi a Ittajovi: Šetrne mi zaobchádzajte so synom Absolónom! Všetok ľud počul, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolónovi. 6 Vtedy vyšiel do poľa proti Izraelu, a strhla sa bitka v Efrajimskom lese. 7 Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud; Spôsobili im v ten deň veľkú porážku. Zahynulo až dvadsaťtisíc mužov. 8 Bitka sa rozšírila na celú krajinu, takže v ten deň pohltil z ľudu viac les ako meč. 9 Absolón sa zrazu ocitol pred Dávidovými služobníkmi; išiel na mulici. Keď mulica podbehla pod konáre veľkého duba, zachytila sa jeho hlava o dub, takže ostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla. 10 Keď to istý muž videl, oznámil to Jóábovi, a povedal: Hľa, videl som Absolóna visieť na dube. 11 Jóáb mu odpovedal: Keď si to videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja už by som zariadil, aby si dostal desať šekelov striebra a jeden opasok. 12 Ale muž povedal Jóábovi: I keby si mi bol na ruku odrátal tisíc strieborniakov, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abíšajovi aj Ittajovi: Šetrite mi syna Absolóna! 13 Keby som sa bol toho i zradne dopustil proti jeho životu, nebolo by sa to utajilo pred kráľom, ale ty by si bol zostal stranou. 14 Vtedy povedal Jóáb: Nebudem sa tu zdržovať s tebou. Vzal do ruky tri kopije, vrazil ich Absolónovi do srdca, keď ešte žil na dube. 15 Absolóna obklopili desiati mládenci, Jóábovi zbrojnoši, a tak ho bili, až ho usmrtili. 16 Vtom zatrúbil Jóáb na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóáb ho zastavil. 17 I vzali Absolóna, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. 18 Absolón si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v kráľovskom údolí, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena. Preto povolal tento stĺp podľa seba; až dodnes sa volá Pamätník Absolónov.
U Otca nájdeš azyl vždy. Aj pred samým sebou. Napriek otcovej láske, napriek kráľovskému odpusteniu, napriek otvorenej otcovej náruči, niektorí márnotratní synovia nevstúpia do seba. Nevedia sa pokoriť, nevedia žiť pod autoritou otca, ani Boha. Nenachádzajú vo svojom srdci vďačnosť a odpustenie. Namiesto toho, aby Absolón hľadal azyl u otca, ktorý ho čakal v bráne, namiesto toho ho hľadal v posvätnom strome. Zlé miesto na azyl. To miesto, ktoré ho malo zachrániť, mu však prinieslo smrť. Jeden z veliteľov neberie ohľad na lásku a dobrotu otca, na výzvu zachrániť najstaršieho kráľovho syna. V nás, ľuďoch, je vždy akési nepochopenie Otcovej lásky, Jeho milosti, ktorou chce obdariť aj tie deti, ktoré Ním pohŕdajú a nechcú, aby im hovoril do života. V kráľovskom údolí pri Jeruzaleme dodnes stojí pamätník Dávidovho strateného syna Absolóna, ktorý nestál o otcovu náruč a lásku. Absolón si ho dal postaviť, aby mu slúžil na slávu, je však už len pripomienkou toho, že keď niekto odmietne Otcovu náruč, zostane navždy stratený. – – Aj my robíme veľmi veľa zlých rozhodnutí – v hneve, ľahostajnosti, v pýche a sebectve. A aj nás netrpezlivo čaká v bráne Otec s otvorenou náručou. Je len na nás, kde budeme hľadať azyl pred svojím nepriateľom. Niekedy ním môžeme byť aj my sami…
Modlitba: Pane Ježišu. Ďakujeme, že nás zachraňuješ pred nami samotnými. Veď my si môžeme uškodiť najviac. A najviac si aj škodíme svojím sebectvom a snahou získať čo najviac. Preto Ťa prosíme, odpusť nám a veď nás. Amen.
Pieseň: ES 517
Autor: David Bázlik
Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. Jeremiáš 15,16
Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho. Lukáš 11,28
1.Korintským 14,6-9.15-19 :: Modlíme sa za: Ozdín (No)
