Zamyslenie na deň 24.5.2019

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

2.Samuelova 18,19-19,9a

19 Vtedy Cádókov syn Achímaac povedal: Odbehnem a zvestujem kráľovi, že ho Hospodin vyslobodil z rúk jeho nepriateľov. 20 Ale Jóáb mu povedal: Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; dnes to nezvestuj, pretože zomrel kráľov syn. 21 Potom Jóáb povedal Kušijcovi: Choď, oznám kráľovi, čo si videl. Kušijec sa poklonil Jóábovi a bežal. 22 Ale Cádókov syn Achímaac znovu povedal Jóábovi: Nech sa stane, čo chce; pobežím aj ja za Kušijcom. Jóáb odpovedal: Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš odmenu za dobrú zvesť. 23 Ale on povedal: Nech sa stane, čo chce, pobežím. Odpovedal mu: Tak bež! A Achímaac bežal cez Okolie jordánske a predbehol černocha. 24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážny však vystúpil na strechu brány, na múr. Keď sa pozrel, uvidel, že niekto beží sám. 25 Strážny zavolal a oznámil to kráľovi. Nato kráľ povedal: Keď je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach. Muž sa stále približoval. 26 Keď strážny videl bežať i druhého muža, zavolal na vrátneho: Hľa, zasa beží niekto samotný. Kráľ odpovedal: Aj to je posol radostnej správy. 27 Strážny zase povedal: To je dobrý človek; iste prichádza s dobrou zvesťou. 28 Vtom Achímaac povedal kráľovi: Pokoj ti! Poklonil sa mu tvárou až k zemi so slovami: Požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý ti vydal mužov, čo pozdvihli ruku proti môjmu pánovi, kráľovi. 29 Vtedy sa kráľ opýtal: Či sa vedie dobre môjmu synovi Absolónovi? Achímaac odpovedal: Videl som veľký zhluk, keď Jóáb posielal kráľovského služobníka a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo. 30 Kráľ mu povedal: Odstúp a staň si sem! Odstúpil a stál. 31 Vtom prišiel černoch a povedal: Dobrú zvesť dostáva môj pán a kráľ, lebo dnes ťa vyslobodil Hospodin z ruky všetkých, ktorí povstali proti tebe. 32 Kráľ sa opýtal černocha: Či sa môjmu synovi Absolónovi dobre vodí? Černoch odpovedal: Nech všetkých nepriateľov môjho pána a kráľa a všetkých, čo zlým činom povstali proti tebe, stihne to isté, čo sa stalo tvojmu synovi. 33 To kráľom otriaslo; vyšiel do siene nad bránou a plakal. Idúcky volal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Keby som bol ja zomrel miesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!

19:1 Jóábovi oznámili: Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom. 2 Víťazstvo toho dňa sa tak zmenilo na smútok pre všetok ľud, pretože ľud počúval v ten deň: Kráľ žiali za svojím synom. 3 Ľud sa ten deň vkrádal do mesta, ako sa vkrádajú ľudia, keď sa hanbia, že utiekli z boja. 4 Kráľ si zakryl tvár a nahlas bedákal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj! 5 Vtedy vošiel Jóáb do domu ku kráľovi a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí ti dnes zachránili život, i život tvojich synov, tvojich dcér, a život tvojich žien, a život tvojich vedľajších žien. 6 Lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru dnes si ukázal, že ti nezáleží na tvojich kniežatách a služobníkoch, lebo dnes som poznal, že by sa ti bolo páčilo, keby Absolón zostal nažive a my všetci boli by sme dnes mŕtvi. 7 Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich služobníkov; lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, ani jeden neostane s tebou túto noc, a bude to pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz. 8 Vtedy kráľ vstal a posadil sa v bráne. Oznámili všetkému ľudu: Ajhľa, kráľ sedí v bráne. Nato všetok ľud prišiel pred kráľa. Ale Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. 9 Vtedy sa strhla zvada medzi všetkým ľudom po všetkých izraelských kmeňoch.


Keď nás dobehne minulosť. To sa stalo Dávidovi. Začalo sa to príbehom s peknou ženou, ktorá však už bola vydatá – patrila Dávidovmu priateľovi. Bat-Šeba bola žena Uriáša Chetejského (2Sam 11). Dávid, ten verný a vyvolený, si myslel, že si môže dovoliť všetko, aj priateľovu manželku. Boh však povedal: „Dosť!“ (2Sam 12,1-13). A teraz ho jeho minulosť dobieha… Dobehol ho jeho hriech. Tak to v živote býva – s hriechom prichádzajú následky a my sa neprestávame čudovať, čo sa deje. Rozvrátená rodina, rozvrátená krajina, bieda za biedou. – – Tu sa však ukázal Dávidov charakter! Ukázalo sa, prečo bol miláčikom Božím a prečo patril medzi spravodlivých. Dávid plače. Oplakáva zbabranú, stratenú minulosť. Oplakáva všetko, čo urobil nesprávne. Oplakáva aj nešťastnú prítomnosť a neistú budúcnosť. Hovoríme tomu pokánie… Skutočné pokánie! Vedomie, že všetko je stratené. Že sme urobili mnohé nesprávne rozhodnutia, že sme neraz konali proti láske, na úkor priateľov, urazili Boha. – – Dávid zrazu vidí všetko ináč. Zrazu to už nie je ten sebavedomý kráľ, ale úbohý kajúci hriešnik. Zrazu počuje aj slová priateľov a poslúchne. Dávid sa mení. Prebieha v ňom niečo, čomu hovoríme proces znovuzrodenia. Je to nový človek a Boh začne tvoriť nové možnosti. To všetko sa môžeme naučiť z tohto príbehu.
Modlitba: Ďakujeme, Ti, Bože, že pred Tebou sme všetci rovní. Všetci sme zhrešili. Všetci potrebujeme Tvoje odpustenie. Prosíme, daj nám pokoru do života. Osloboď nás od honby za uznaním. Amen.
Pieseň: ES 321
Autor: Jozef Grexa st.


Boh nie je človekom, aby klamal, ani ľudským synom, aby ľutoval. 4.Mojžišova 23,19

Udržuje všetko Svojím mocným slovom. Židom 1,3


Zjavenie 5,6-14 :: Modlíme sa za: Ožďany (Ri)