Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:15 — 4.8MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Ozeáš 1,1-9
1 Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Ozeášovi, synovi Beériho, za čias judských kráľov Uziju, Jótáma, Áchaza a Chizkiju a za čias izraelského kráľa Járobeáma, syna Joášovho. 2 Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša. Hospodin riekol Ozeášovi: Choď, vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva; lebo krajina sa smilne odvracia od Hospodina. 3 Išiel teda a vzal si Gómeru, dcéru Diblajimovu. Tá počala a porodila mu syna. 4 Nato mu riekol Hospodin: Pomenuj ho Jezreel, lebo onedlho potrestám krvavý skutok Jezreela na dome Jéhúovom a zruším kráľovstvo domu izraelského. 5 V ten deň dolámem luk Izraela v Jezreelskom údolí. 6 Potom znova počala a porodila dcéru. I riekol mu: Daj jej meno Lórucháma, lebo už viac neomilostím dom Izraela a už im viac neodpustím. 7 Dom Júdov však omilostím a zachránim ho skrze Hospodina, ich Boha. Ale ich nezachránim lukom, ani mečom a vojnou, ani koňmi a jazdcami. 8 Keď odlúčila Lóruchámu, počala a porodila syna. 9 Vtedy riekol: Daj mu meno Lóammí, lebo vy nie ste môj ľud a ja nie som váš Boh.
Víťazstvo bez boja. Aké vzácne zasľúbenie (Oz 1,7) pri slovách súdu! Sám Boh chce napriek poblúdeniam vyslobodiť Svoj ľud, nie však ľudskými prostriedkami. Ľudia sa totiž zdráhajú vzdať Bohu patričnú úctu a chválu. Keď sa vojsko pustí do boja a zvíťazí, malo by za svoje víťazstvo vzdať chválu Bohu, ale nerobí to. Ľudia sa dajú oslavovať, vystatujú sa vlastnou silou – „koňmi a jazdcami“. Boh preto zachraňuje bez ľudského pričinenia, aby sme poznali Jeho moc, milosť a slávu. – – Očakávajme preto iba Boha, nie ľudí. S Bohom môžeme počítať. Jeho pomoc najzreteľnejšie spoznáme vtedy, keď inak stratíme každú nádej. Keď nemáme pri sebe priateľa, radcu, ani oporu, nesmieme stratiť dôveru, stačí, ak veríme, že je pri nás samotný Boh. Môžeme sa vopred tešiť z toho, že nám dáva víťazstvo bez boja, ako to zasľubuje v Ozeášovi 1,7. Prečo by sme stáli o neistú pomoc „koní a jazdcov“, keď pri nás stojí sám Boh vo Svojej milosti a dvíha Svoju ruku na našu obranu? Načo by nám boli luk a meč, keď Boh je naším štítom? Dnes chcem veriť, nie sa báť! Oddnes chcem žiť vždy s touto dôverou.
Autor: Jozef Vereščák
Pieseň: ES 507
Ó Hospodine mocností, blahoslavený človek, ktorý v Teba dúfa! Žalm 84,13
Abrahám proti nádeji v nádeji uveril. Rímskym 4,18
Matúš 18,15-20 :: Modlíme sa za: Dolné Saliby (Ba)
