Zamyslenie na deň 20.7.2018

Ján 6,16-21

16 Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k moru 17 a vstúpiac na loď, išli na druhú stranu mora, do Kafarnaumu. Bola už tma, a Ježiš ešte neprišiel k nim. 18 A more sa búrilo veľkým vetrom. 19 Keď sa odplavili asi dvadsaťpäť alebo tridsať honov, videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi, i preľakli sa. 20 On im však riekol: Ja som to, nebojte sa! 21 Chceli Ho teda vziať na loď, a loď hneď pristála pri zemi, ku ktorej sa plavili.


Neži svoj život na ostrove. Každý si svoj život žije sám… Často počujeme hovoriť, aj my niekedy konštatujeme, že každý si je sám strojcom svojho osudu. Nám, kresťanom, azda netreba hovoriť, že Ježiš je náš osud. A preto svoj život nemôžeme žiť sami pre seba. V izolácii ako na akomsi ostrove. Sami nič nezmôžeme. A prichádzajú situácie, keď na náš ostrov nikoho nepustíme. Vybudovali sme si bariéry, pavézy, ochranné hradby. Myslíme si, že nám je takto dobre. Ale práve toto chce od nás pokušiteľ. Preto prichádza do nášho stredu, na náš ostrov Pán Ježiš. On kráča k nám a búra bariéry sklamania, odcudzenia a izolovanosti. Prichádza, aby vytvoril most pokoja, lásky a požehnania. Most do spoločenstva veriacich kresťanov. Lásku ako službu, ktorá má vytvárať mosty k ostatným, ktorí sa izolovali na svoj ostrov. A požehnanie, ktoré máme skrze Boha Ducha Svätého. Vezmi na ostrov svojho života Pána Ježiša tak, ako Ho učeníci vzali na svoju loď!
Autor: Viktor Sabo
Pieseň: ES 514


Vovediem ich do ohňa, pretavím ich, ako sa čistí striebro, a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato. Budú vzývať moje meno a ja ich vyslyším. Zachariáš 13,9

Pavol píše: My sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. Rímskym 5,3-4


Lukáš 22,14-20 :: Modlíme sa za: Hnúšťa (Ri)