Zamyslenie na deň 19.7.2018

Ján 6,1-15

1 Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2 a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4 A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5 Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7 Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8 Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10 I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11 Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13 Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14 Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. 15 Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.


Ten istý Ježiš. Pred nedávnom som dostal knihu, v ktorej bolo zaujímavé konštatovanie: „Jeden verš Biblie je viac ako všetky slová tohto sveta.“ Ako je to dnes s tebou a so mnou? Čo dovolíme Pánovi Ježišovi konať? V dnešnom Slove Pán Ježiš skúša Filipa: „Kde nakúpime chlieb, aby sa títo najedli?“ (v.6). Keď spoznáme, že na Filipovom mieste sme vlastne my, prestaneme ho vnímať ako nespoľahlivého a neveriaceho. Lebo toto sa deje s mnohými z nás. Do podobných situácií nás Pán Boh skutočne stavia. Preto evanjelista poznamenáva: „…ale to povedal len preto, aby ho skúšal, lebo sám vedel, čo urobí“ (v.7). Keď Pán Boh postaví veriaceho človeka do nepochopiteľnej situácie, zároveň vie, čo s ním urobí aj prečo. S Filipom potom môžeme vyznať: „Odpusť nám, že Ti neraz nedôverujeme!“ Tak nás nasýti Svojím slovom Ježiš Kristus. „Je Ten istý včera, dnes i naveky“ (Žid 13,8).
Autor: Ivan Bojna
Pieseň: ES 343


V Tvojej ruke je, Hospodine, či učiníš niekoho veľkým a mocným. 1.Kronická 29,12

Tu povstala hádka medzi učeníkmi, kto z nich je ozaj najväčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa a postavil ho vedľa seba. Lukáš 9,46-47


1.Korintským 10,16.17 :: Modlíme sa za: Hlohovec (Ba)