Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:15 — 6.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Mojžišova 37,12-36
12 Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu, 13 Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som. 14 Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu. 15 Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš? 16 On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú. 17 Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne. 18 Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú, 19 a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač! 20 Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov. 21 Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život! 22 Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi. 23 Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe. 24 Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody. 25 Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta. 26 Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili? 27 Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli. 28 Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta. 29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty, 30 vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem? 31 Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi. 32 Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie. 33 Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný. 34 Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom. 35 Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec. 36 Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
Cena života. Ako by sme ocenili život človeka? Koľko by sme chceli za život svojho brata? Dokázali by sme vôbec niekoho život takto oceniť? Dvadsať strieborných! Málo, či veľa? Za toľko predali bratia svojho brata, Jozefa. Vlastnú krv! Iste, zvolili lepšiu možnosť, než bratovraždu, ale naozaj nebolo inej cesty? Zrada, nenávisť, neodpustenie, absolútne zlyhanie. Čo viac sa dá na to povedať? Snáď toľko, že my, ľudia, dokážeme hrozné veci. Tento čin až nápadne pripomína inú zradu, ocenenie života, aj za trošku „vyššiu“ cenu – 30 strieborných. Takto si „ocenil“ Judáš život svojho Majstra – Pána Ježiša. Obom – Jozefovi aj Pánovi Ježišovi – to prinieslo mnoho utrpenia a bolesti, ale práve cez utrpenie prišlo, napokon, Božie požehnanie, záchrana celej rodiny (u Jozefa) a záchrana všetkých hriešnikov cez Pána Ježiša. Smutný čin – ocenenie života druhého – dar od Boha, ktorý sme si sami nedali a nemáme právo ho sebe ani inému vziať. Pán Boh si aj tieto zlyhania ľudí, vlastných príbuzných aj priateľov, či učeníkov použil na dobré a nekonečné požehnanie. Buďme dnes vďační za to, že máme takého úžasného Pána, ktorý aj ľudskú zlobu a zlyhanie dokáže obrátiť na dobré! Nie je to nádherné? Poďakujme sa dnes za cenu nášho života, ktorú za nás zaplatil Pán Ježiš, keď za nás trpel na kríži.
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že aj zlú vec vieš zmeniť na dobrú, ako pri Jozefovi. Odpusť mi moju netrpezlivosť, keď sa mi nechce čakať na koniec Tvojej práce. Pestuj vo mne ovocie vernosti a zdržanlivosti. Amen.
Pieseň: ES 551
Autor: Janka Maťová
Boh, Boh Hospodin, hovorí a oslovuje zem od východu slnka až po jeho západ. Žalmy 50,1
Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. Ani nepovedia: Hľa, tu je! alebo: Tamto je! Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami. Lukáš 17,20-21
1.Petra 4,7-11 :: Modlíme sa za: Nitra (DNS)
