Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:36 — 4.2MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Rímskym 9,14-29
14 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie. 15 Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam. 16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. 18 A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. 19 Povieš mi azda: „Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“ 20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: „Prečo si ma takto urobil?“ 21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na všedný? 22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, 23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu — 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov. 25 Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná. 26 A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok. 28 Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo. 29 Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma a podobali by sme sa Gomore.
Boh nás povolal, aby na nás vyjavil bohatstvo Svojej slávy. Som povolaný, som povolaná. Bohom. Mám byť prejavom Jeho slávy. Možno sa pýtam: „Prečo práve ja, Pane?“ Na tom však nezáleží. Pýta sa azda hlina hrnčiara, prečo z nej urobil nádobu? Skôr by sme mali žasnúť nad svojím vyvolením: „Ja mám byť prejavom Božej slávy!“ Aká vznešená úloha! „A som jej vôbec hodná/hoden?“ Zase nesprávna otázka. Boh si ma vyvolil, a to stačí. Som slabý/slabá, často padám pod ťarchou hriechu. No práve preto, pri všetkej svojej hriešnosti, môžem byť prejavom Jeho slávy. Nie svojej, ale Jeho slávy. Pretože je to On, kto mi dáva silu znovu vstať po každom páde a kráčať ďalej po ceste vyvolenia, ktorú mi pripravil. Nemám sa čoho báť, lebo On ma povolal a vo mne pôsobí. Záleží len na Ňom.
Modlitba: Bože, ďakujem, že ma povolávaš. Odpusť, že sa ani veľmi nezaujímam, kam ma posielaš. Daruj mi ochotu, Tvoju múdrosť, a najmä lásku, nech naplním Tvoje očakávania. Amen.
Pieseň: ES 316
Autor: Iveta Kosečková
Úzkostlivo sa o Svoj ľud staral, chránil ho ako zrenicu oka. 5.Mojžišova 32,10
Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. 1.Jána 4,16
1.Tesalonickým 2,13.14(15.16)17-20 :: Modlíme sa za: Istebné (LOS)
