Zamyslenie na deň 12.10.2016

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

ŽALOSPEVY 1,1-11.17-22

1  Jaj, aké osamelé sedí kedysi hojne zaľudnené mesto, podobné je vdove, kedysi veľké medzi národmi! Kňažná medzi mestami stala sa poddanou.   2  Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi.   3  Odišiel Júda do zajatia pod nátlakom a ťažkou službou. Medzi pohanmi býva, nenachádza miesto odpočinku; všetci, čo ho prenasledovali, dobehli ho uprostred jeho súžení.   4  Cesty Siona trúchlia, lebo nikto neprichádza k sviatkom. Spustošené sú všetky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho panny smútia, a on len trpkosť cíti.   5  Jeho protivníci sú navrchu, jeho nepriateľom sa dobre vodí, lebo Hospodin ho strápil pre množstvo jeho priestupkov. Jeho deti išli ako zajatci pred nepriateľom.   6  Opustila dcéru Sion všetka jej nádhera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pastvu; odbehli bez sily pred svojimi naháňačmi.   7  Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácne veci, ktoré mával od dávnych čias. Keď jeho národ padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho pádom.   8  Jeruzalem sa ťažko prehrešil, preto sa stal ošklivým; všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu; on sám vzdychá a obrátil sa naspäť.   9  Jeho nečistota je na jeho podolkoch, nepomyslel na svoju budúcnosť. Podivným spôsobom klesol, a nikto ho nepoteší. Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje.   10  Nepriateľ vystrel ruku na všetko, čo mal vzácne, i musel vidieť pohanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im zakázal: Nesmú vojsť do zhromaždenia!   11  Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzácne, predal za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodine, a pohliadni, lebo som v opovrhnutí. 17  Sion vzpína ruky, nikto ho nepotešuje. Hospodin vyzval proti Jákobovi jeho protivníkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošklivosťou uprostred nich.   18  Hospodin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počujte, všetky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje panny a moji mládenci odišli do zajatia.   19  Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma podviedli. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď si hľadali potravu, aby ukojili hlad.   20  Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri. Srdce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome smrť.   21  Počuj, že vzdychám, nemám tešiteľa! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že si ho spôsobil. Priveď deň, ktorý si predpovedal, a oni budú ako ja.   22  Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť pred Teba; nalož s nimi, ako si nakladal so mnou pre všetky moje priestupky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srdce mi je choré.


Volanie, ktoré má zmysel. Úzkosť, samota, obdobie neistoty. Vkrádajú sa do ľudského života, ťažia nás a zanechávajú spúšť. Človek sediaci v smútku, zahalený do sĺz a beznádeje, stráca akúkoľvek chuť na radosť a spokojnosť. Jeho optimizmus upadá a nikto ho nevie potešiť. Má množstvo nezodpovedaných otázok, množstvo nevyriešených úloh a vôbec nemá silu ísť vpred. So svojou vierou je na pochybách a so svojimi myšlienkami v koncoch. Ale, ak v takýchto situáciách dokáže ešte volať spolu s pisateľom Žalospevov: „Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje“ (v. 9b), či „Viď Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri, Srdce sa mi zvíja v hrudi…“ (v. 20.a), je na najlepšej ceste k riešeniu. Pretože prišiel k zdroju pomoci. Našiel Toho, ktorý vidí do vnútra človeka a vie o probléme, ktorý človek v sebe rieši. A Ten, ktorému sa človek sťažuje, dokáže potešiť. Dokáže poradiť. Takýto výkrik, takáto prosba o pomoc nie je prázdnym a zbytočným nárekom, ale volaním k Tomu, ktorý počuje. Volaním k Tomu, ktorý v pravý čas zasiahne. Takéto volanie má svoj hlboký a dôležitý zmysel. Tak majme odvahu a silu volať k nášmu Bohu! Majme nádej, že nás vidí, počuje a bude konať!
Autor: Erika Hlačoková
Pieseň: ES 506


Pozhľadúvam Svoje ovce a postarám sa o ne. Ezechiel 34,11

Keď šiel popri Galilejskom mori, videl Ježiš Šimona a Ondreja, brata Šimonovho, spúšťať sieť do mora, lebo boli rybári. Ježiš im povedal: Poďte za mnou. Marek 1,16-17


EFEZSKÝM 5,25-32 :: MODLÍME SA ZA: PONÍKY (ZV)