Zamyslenie na dnes 29.4.2016

1.KORINTSKÝM 4,14-21

14  Nepíšem toto preto, aby som vás zahanbil, ale aby som vás priviedol k rozumu ako svoje milované deti.   15  Lebo keby ste mali aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov však nemáte mnoho; veď ja som vás evanjeliom splodil v Kristovi Ježišovi.   16  Preto vás napomínam: napodobňujte ma!   17  Na to som vám poslal Timotea, svoje milované dieťa a verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade, v každom cirkevnom zbore.   18  Niektorí spyšneli, pretože neprichádzam k vám;   19  ale čoskoro prídem, ak Pán bude chcieť, a spoznám nie reč nadutých, ale (ich) moc;   20  lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.   21  Čo chcete? Prísť k vám s palicou, a či s láskou a v duchu tichosti?


Cieľ napomínania. V dobe vzniku 1. Listu Korintským nebol pedagóg učiteľom a vychovávateľom – tým, čo si pod pojmom pedagóg predstavujeme dnes. Často šlo len o nevzdelaného otroka, ktorý dohliadal na deti, držal ich v istých „mantineloch“. Naproti tomu si Pavol nekoná iba povinnosť otroka. Cíti sa byť duchovným otcom kresťanov v Korinte. Keď ich aj napomína, nejde mu o to, aby ukázal, že on má „navrch“, ani o to, aby ich zahanbil či ponížil. Robí to s cieľom priviesť ich na správnu cestu. Je pri tých, ktorí dnes vedú cirkev, zrejmé nefalšované úsilie o dobro zverených – o nápravu tých, čo pochybili? Alebo sa chcú blysnúť, že vyriešia problémy, ukázať „ramená“, či zasadiť ranu, aby si presadili svoje plány? Otcovsky nežnú i zodpovednú lásku, pastoračný prístup potrebujeme aj v súčasnej cirkvi – a väčšmi, ako len otrocké dohliadanie. Tiež nasledovaniahodné morálne vzory, nie iba rečníkov. Ani tých, ktorí sa nazdávajú, že nalinajkované zjednotenie sa vo vonkajších formách urobí cirkev živou. Moc Božieho kráľovstva nie je čosi vonkajšie. Nespočíva v slovách, ale vo vnútri – v srdci človeka, ktorého Pán urobil novým stvorením. Pane, uč nás, kedy používať láskavosť a kedy prísnosť! Daruj nám vedúcich s otcovským prístupom, aký mal Pavol. Prosíme o milosť stávať sa ľuďmi, ktorí ďalším ukážu cestu k Tebe!
Autor: Martin Šefranko
Pieseň: ES 439


Hospodin hovorí: Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať. Izaiáš 57,16

Boh nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi. 2.Timoteovi 1,9


ZJAVENIE JÁNA 5,6-14 :: MODLÍME SA ZA: DRIENOVO – ČABRADSKÝ VRBOVOK (HO)