Zamyslenie na dnes 28.4.2016

1.KORINTSKÝM 4,6-13

6  Toto však, bratia, vzťahoval som na seba a na Apolla ako podobenstvo pre vás, aby ste sa na nás naučili: Nič nad to, čo je napísané! – aby sa nikto nevychvaľoval jedným proti druhému.   7  Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal?   8  Už ste sa nasýtili; už ste zbohatli; bez nás ste počali kraľovať – no, len by ste kraľovali, aby sme aj my spolu s vami kraľovali!   9  Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, vykázal Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť; veď sme sa stali divadlom svetu, aj anjelom aj ľuďom.   10  My sme blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristovi. My slabí, a vy silní; vy slávni, a my znevažovaní.   11  Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní, aj nahí, aj bití, aj bez prístrešia,   12  aj sa namáhame, pracujúc vlastnými rukami; zlorečia nám, a my dobrorečíme; prenasledujú nás, a my trpíme;   13  hanobia nás, a my sa im prihovárame. Sme ako smeti sveta, vyvrheľmi všetkých až dosiaľ.


„Hanobia nás.“ Každý z nás určite vie, čo je to „pohanenie“ a nejaké už v živote zakúsil. Aj utrpenie Pána Ježiša bolo spojené s veľkým pohanením. Na kríži zomieral nahý, doráňaný od bičovania, s tŕňovou korunou na hlave. Nepriatelia sa Mu posmievali a potriasali hlavami. A predsa, to, čo sa na Golgote vtedy s Ježišom dialo, malo najväčší význam a najhlbší zmysel. On aj v najťažšom ponížení konal najväčšie dielo – dielo nášho vykúpenia a spásy (Iz 53,3-5). Kto objavil v živote Ježišovu lásku, našiel odpustenie a nový život, berie ochotne na seba svoj kríž aj potupu. Apoštol Pavel v našom texte vydáva svedectvo o svojej službe: „Hanobia nás, sme divadlom svetu, sme blázni pre Krista, slabí, znevažovaní, pohlavkovaní, zlorečia nám…“ Verný Kristov nasledovník nemá byť hanobením zaskočený, musí s ním počítať! Keď sa mi presbyter jedného živého cirkevného zboru žaloval, že ich obetavá práca je stále napádaná, uistil som ho, že sú na dobrej ceste, lebo Pán Ježiš povedal: Lk 6, 22-29. Keď som zápasil s prekážkami, môj otec mi často pripomínal slová piesne M. Royovej: „Nič si z toho nerob, že nies´ pochopený, / ba že každý krok tvoj, je tu pohanený. / Na úsudok ľudstva, hviezda nebies nepýta sa, / na určenej dráhe, ticho svetlom jasá.“
Autor: Rastislav Hvožďara
Pieseň: ES 475


Ja som úbohý a chudobný, ale Pán myslí na mňa. Žalm 40,18

Ježiš lámal chleby a dával učeníkom, aby podávali ľuďom; aj obe ryby podelil všetkým. A všetci jedli a nasýtili sa. Marek 6,41-42


1.KORINTSKÝM14,6-9.15-19 :: MODLÍME SA ZA: DRIEČANY (RI)