Zamyslenie na deň 9.7.2016

2.MOJŽIŠOVA 32,1-14

1  Keď ľud videl, že Mojžiš dlho neschádza z hory, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta.   2  Áron im odvetil: Postŕhajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich!   3  Všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi.   4  On to prijal z ich rúk, sformoval to rydlom a urobil z toho uliate teľa. Oni povedali: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta.   5  Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. I zvolal Áron: Zajtra bude sviatok Hospodinov.   6  Na druhý deň včasráno obetovali spaľované obete a priniesli obete spoločenstva. Potom sa ľud posadil, jedol a pil; nato vstali a zabávali sa.   7  I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol.   8  Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta.   9  Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud.   10  Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich; teba však učiním veľkým národom.   11  Avšak Mojžiš sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta?   12  Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu.   13  Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy; celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu a bude ju dedične vlastniť na veky.   14  Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu.


Dá sa to. Uprosiť. Obmäkčiť. Podarilo sa to voľakedy Abrahámovi, podarilo sa to Mojžišovi a mnohým iným. A teraz to robí Jeho Syn. Aj my robíme veci, ktoré sú vzdialené Božím princípom. Vieme, kto nás požehnáva, kto nás zachraňuje od zlého, kto nás vykúpil z otroctva a pritom sme schopní postŕhať si náušnice, utľapkať si teliatko a povedať: Toto je to, čo nás ochraňuje, čo nám ukazuje správnu cestu. Boh vedel, že to takto dopadne, a preto nielen Mojžišovi, ale aj Svojmu Synovi vraví: „Zostúp dole, pozri sa, sú úplne mimo cesty, ktorú som im prikázal. Nedajú si povedať… Čo mám urobiť, aby pochopili moju lásku? Žeby… smrť nevinného?“ – – A preto sa to dá. Obmäkčiť ho. Robí to teraz Ten, ktorý nevinný zomrel kvôli našej tvrdohlavosti, kvôli všetkým tým „zlatým teliatkam“ v našom živote. Hovorí: „Otče, odpusť mu, lebo nevie, čo robí. Veď ty si láska a ja, ja som ťa poslúchol. Teraz ťa prosím za ňu aj za neho, nehnevaj sa a milostivo zmeň to zlo, ktoré je spravodlivé. Pozri, veď majú len mňa! A môj kríž.“ „Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť.“ Nielen oni vtedy na púšti, aj ty máš niekoho, kto sa za teba prihovára u Otca. Ďakujem, Pane Ježišu, za Tvoje modlitby, za Tvoje rozhovory s Otcom aj za mňa! Prosím, odpusť mi a pomôž mi zbaviť sa svojich modiel! Amen.
Autor: Ilona Bázliková
Pieseň: ES 466


Ach, Pane, Hospodine! Ajhľa, Ty si učinil nebo i zem Svojou veľkou silou a Svojím vystretým ramenom. Pre Teba nieto nič nemožného. Jeremiáš 32,17

Veď my nedúfame v samých seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych. On nás z takej smrti vytrhol a vytŕha, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať. 2.Korintským 1,9-10


ZJAVENIE JÁNA 3,1-6 :: MODLÍME SA ZA: KRAĽOVANY (LO)