Zamyslenie na deň 7.4.2021

Lukáš 24,50-53

50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51 A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. 52 A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema 53 a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu.


Očakávanie. Učeníci naveľa-naveľa prijali realitu Kristovho vzkriesenia. Možno sa domnievali, že už to zostane tak, že ich vzkriesený Pán bude stále s nimi – síce inak, ako počas predchádzajúcich troch rokov, ale vždy bude nablízku – budú s Ním môcť hovoriť, dotýkať sa Ho… No nie je to tak a On odchádza – vystupuje do neba. Lúči sa a prikazuje im, aby o Ňom svedčili všetkým národom. Lukáš sa zmieňuje ešte o dvoch veciach: Pán učeníkom žehná a zároveň ich – z nášho pohľadu možno prekvapujúco – vyzýva, aby zostali v meste, teda, aby čakali, kým nebudú vystrojení mocou z výsosti. Hoci to na prvé počutie znie zvláštne, dôležitou súčasťou kresťanskej služby je aj čakanie. Nie ničnerobenie, apatia, lenivosť, ale trpezlivé čakanie. Pre niektorých z nás je to veľmi ťažké. Myslíme si, že musíme stihnúť všetko – pracovať, ísť z jednej aktivity do druhej. Učme sa však čakať alebo ešte lepšie očakávať! Učme sa stíšiť! Pochopme, že aj pri stretnutí s druhými ľuďmi nie je vždy potrebné radiť im, ale dôležitejšie je čakať a počúvať, čo nám povedia. – – Tieto riadky píšem v čase pandémie, kedy sú takmer všetky aktivity utlmené. Táto situácia určite nie je najpríjemnejšia, ale uvedomujem si, že pozitívne na nej je to, že nás učí trpezlivosti. Vedie k hlbšiemu poznaniu limitu našich možností a závislosti od Pána Boha a učí nás čakať…
Pieseň: ES 164
Autor: Peter Synak


On niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov. Izaiáš 53,12

Ježiš hovorí: „Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých, ktorí vás urážajú.“ Lukáš 6,28


Ján 20,11-18 :: Modlíme sa za: Hrochoť (Zv)