Zamyslenie na deň 6.2.2017

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Lukáš 8,40-56

40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. 41 A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42 Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. 43 Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, 44 pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. 45 Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, čo boli s Ním: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. 46 Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. 47 Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. 48 A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! 49 Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! 50 Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. 51 Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. 52 Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. 53 A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54 Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55 A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. 56 A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo.


Ako a kedy sa rodí viera. Predstavený synagógy, tento vysoko vážený muž, nemal doposiaľ nijaký dôvod vyhľadať Ježiša a o niečo Ho prosiť. Až doteraz Ježiša k ničomu nepotreboval. Ale stalo sa, že mu vážne ochorela jediná dcéra. Jairova viera musí prejsť ťažkou skúškou. – – Koľkokrát už niečo podobné musela prežiť naša viera, keď sme sa možno aj my prichytili pri myšlienke: Teraz je už zbytočné sa modliť. Márne sme k Nemu volali. Je koniec. Skutočná viera sa rodí tam, kde človek uprostred zúfalstva a beznádeje pozná, že jediná pomoc je padnúť na kolená a pokorne volať k Bohu. Niekedy sa priam bojím vysloviť, či naše modlitby a vôbec celá naša zbožnosť nie je príliš hrdá a pyšná. Veď sa neraz snažíme mnohým udalostiam rozumieť lepšie, než to vie Pán Boh a myslíme si, že na to či ono ešte stále stačíme sami. Len keď sa náš rozum ocitne v koncoch, vtedy sa začína skutočná cesta za Ježišom. Vtedy sme zrazu ochotní prestať klásť akékoľvek podmienky a sme vďační za to, že vôbec môžeme za Ježišom ísť. Ak sa práve nachádzaš, brat a sestra, v stave nejakého smútku z utrpených strát, alebo z nedosiahnutých cieľov, nezabudni na Pánovo slovo, ktorým posmeľoval predstaveného synagógy: „Neboj sa, len ver!“ Prosiaci človek musí byť nielen pokorný, ale aj plný dôvery, že dosiahne to, o čo úprimne prosí.
Autor: Ján Podlesný
Pieseň: ES 652


Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich, nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha. 5.Mojžišova 8,12.14

A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal? 1.Korintským 4,7


2.Korintským 3,(9-11)12-18 :: MODLÍME SA ZA: Cinobaňa (No)