Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:06 — 4.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2. Kronická 36,11-21
11 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 12 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, jeho Bohu. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý hovoril na pokyn Hospodinov. 13 Ba vzoprel sa proti kráľovi Nebúkadnecarovi, ktorý ho donútil prisahať na Boha. Stal sa tvrdohlavým a zanovito si umienil, že sa neobráti k Hospodinovi, Bohu Izraela. 14 I všetci kňazskí hodnostári a ľud dopúšťali sa mnohokrát nevery podľa rôznych ohavností národov a poškvrnili dom Hospodinov, ktorý posvätil v Jeruzaleme. 15 Keď im Hospodin, Boh ich otcov, posielal prostredníctvom svojich poslov včas a naliehavo napomenutia, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom, 16 zosmiešňovali Božích poslov, opovrhovali Jeho slovami a hanobili Jeho prorokov, preto stúpol Hospodinov hnev proti ľudu, takže nebolo pomoci. 17 Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil ich mládencov mečom, neušetril mládenca ani pannu, ani starca zošlého vekom. Všetkých mu vydal do ruky. 18 Všetko veľké i malé náčinie domu Božieho, poklady domu Hospodinovho, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko odniesol do Babylonie. 19 Potom spálili Boží dom, zrúcali hradby Jeruzalema, spálili všetky jeho paláce, čím zničili i všetky cenné predmety. 20 Tých, ktorí unikli meču, odvliekol do zajatia do Babylonie, kde boli otrokmi jemu i jeho synom až po nastolenie perzskej vlády. 21 Aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom, kým krajina ako náhradu nedostane všetky svoje sviatočné dni odpočinku. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.
Kto je tvojím skutočným pánom? Dňa 25. septembra 1555 bola na sneme v Augsburgu prijatá dohoda pod názvom „Augsburský mier“, vďaka ktorej bolo ukončené prvé obdobie náboženských vojen v Nemecku. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána – podľa princípu „cuius regio, eius religio!“, teda „čia zem/panstvo, toho náboženstvo“. A tak sa v krajine dalo ľahko rozpoznať vierovyznanie panovníka. – – V dnešnom texte sme čítali smutnú históriu poznačenú panovaním kráľa Cidkiju, ktorého život napodobňoval aj Boží ľud. Napriek tomu, že ich skutočným Pánom bol Hospodin, neboli ochotní odzrkadľovať Jeho vôľu vo svojom živote. Boli ako ich pozemský panovník. – – História sa neustále opakuje. Obyvatelia krajín niekedy s nadšením, inokedy so strachom nasledujú svojich pozemských vodcov. Ani u nás to nebolo inak. Otázkou pre nás zostáva, koho panovanie sa odzrkadľuje v našom živote, v Cirkvi? Kto je naším skutočným pánom? Naším jediným Pánom a Kráľom, hodným nasledovania chce byť Pán Ježiš Kristus. Nech je Jeho život čitateľný z toho nášho! Nech je jasne viditeľné, komu patríme – ako jednotlivci, rodina, Cirkev aj celá krajina! S radosťou Ho nasledujme!
Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za Tvoj príklad života v Kristovi! Odpusť, že Ho málo nasledujeme. Veď nás Svojím Duchom, aby sme odolávali ponukám pozemských vzorov, či modiel! Amen.
Pieseň: ES 448
Autor: Hanka Peničková
Veď tisíc rokov je v Tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže. Žalm 90,4
A Jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa Ho boja. Lukáš 1,50
1.Mojžišova 16,6b-14 • Modlíme sa za: Ružomberok (LOS)
