Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:48 — 4.4MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2.MOJŽIŠOVA 16,1-16
1 Potom sa celý zbor Izraelcov pohol z Élimu. Na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a Sinajom, prišli v pätnásty deň druhého mesiaca po vyjdení z Egypta. 2 Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. 3 Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie. 4 I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, ako dážď dám vám chlieb z neba; ľud nech vychádza a denne nazbiera, koľko potrebuje na deň, aby som ho vyskúšal, či bude chodiť podľa môjho zákona, a či nie. 5 Keď budú na šiesty deň pripravovať, čo donesú, bude toho dvakrát toľko, čo nazbierajú inokedy za deň. 6 Potom Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelcom: Večer spoznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egypta, 7 a ráno zasa uvidíte slávu Hospodinovu, lebo počul vaše reptanie proti Hospodinovi; veď čo sme my, že reptáte proti nám? 8 Ďalej vravel Mojžiš: Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie; lebo On počul, ako ste reptali proti Nemu; veď čo sme my? Nie proti nám, ale proti Hospodinovi ste reptali. 9 Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celému zboru Izraelcov: Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie. 10 Keď Áron hovoril celému zboru Izraelcov, oni sa obrátili k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa zjavila v oblaku. 11 Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: 12 Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh. 13 Večer prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. 14 Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. 15 Keď to Izraelci videli, hovorili jeden druhému: Čo je to? Lebo nevedeli, čo je to; Mojžiš im povedal: To je chlieb, čo vám dal Hospodin na pokrm. 16 To je to, o čom Hospodin prikázal: Zbierajte z toho každý, koľko kto zje, ómer na osobu; každý si naberte podľa počtu duší, ktoré máte v stane.
Reptanie zahanbuje. Ďalšie zastavenie Božieho ľudu nevzbudilo v ňom prosby o nasýtenie, ale zase len reptanie. Nie proti Hospodinovi, ale proti Mojžišovi a Áronovi, Jeho služobníkom. Nie sme mu podobní? Napriek tomu, že nám relatívne „nič nechýba“, vždy si nájdeme niečo a reptáme. Pán Boh nám daroval takú úžasnú zem, úžasnú krajinu, úžasných blížnych a my si stále reptaním navzájom ubližujeme! Čo sme my za ľudia?! Človek ničí to, čo mu bolo darované pre jeho život a dobro. Myslí len a len na svoje potreby či zisky. Vo chvíli ničenia si nemyslí, že i jemu môžu ním zničené veci raz chýbať. Potom sám repce! A keď ich v jeho potrebe alebo aj v núdzi od svojho blížneho dostane, spomenie si na to, čo sám zničil a zahanbí sa? A čo my, ktorí poznáme milostivého Darcu všetkých darov? Ešte sme sa nenaučili trpezlivo čakať v modlitbách na Jeho plnú náruč, ktorá dáva v pravý čas všetko, bez čoho sa nezaobídeme? A čo i dnes skutočne hladujúci a od hladu zomierajúci ľudia?! Čo sa odohráva v ich mysliach a srdciach? – Pane Ježišu Kriste, Bože, buď milostivý nám hriešnym!
Autor: Zuzana Kolárovská
Pieseň: ES 553
Videl som jeho cesty; ale uzdravím ho a povediem, odplatím mu potešením. Izaiáš 57,18
Vyšli teda dvanásti a kázali pokánie, vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich. Marek 6,12-13
SKUTKY APOŠTOLOV 15,4-12 :: MODLÍME SA ZA: KOLÁROVO (DN)
