Zamyslenie na deň 3.4.2017

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Lukáš 22,7-23

7 I prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. 8 Poslal teda Petra a Jána a povedal im: Choďte, pripravte nám hod veľkonočného baránka, aby sme jedli. 9 Oni Mu povedali: Kde chceš, aby sme ho pripravili? 10 Odpovedal im: Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11 a povedzte majiteľovi domu: Majster ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 12 A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí (už) prichystanú; tam (ho) pripravte. 13 Išli teda a našli, ako im povedal, a pripravili hod veľkonočného baránka. 14 Keď prišla hodina, posadil sa a dvanásti apoštolovia s Ním. 15 Tu im povedal: Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr, ako by som trpel; 16 lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom. 17 Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite ho a deľte sa medzi sebou; 18 lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie. 19 Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku. 20 A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. 21 Ale, hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole. 22 Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza! 23 A oni sa začali medzi sebou dohadovať, kto z nich by sa chystal toto urobiť.


Počas Veľkej noci zástupy ľudí putujú za odpustením a Božou milosťou. Realita Kristovej obete za hriech sa stáva osobnejšou, pretože nanovo prežívame deje utrpenia a smrti na Golgote. Boh – Ježiš Kristus – to všetko podstúpil pre nás, aby sme nemuseli večne zahynúť v hriechu. Táto túžba po odpustení sa reálne zhmotňuje práve v stolovaní s Kristom, vo Večeri Pánovej. Dychtíme po daroch Jeho milosti, aby naše srdce naplno prežilo lásku, ktorou sa nás On sám dotýka. Matúš zaznamenáva ešte jednu dôležitú okolnosť. Boh je ten, ktorý je dotknutý, pretože bola znevážená Jeho svätá vôľa. My, ako Jeho stvorenie, sme porušili zámer, pre ktorý nás stvoril. On, ako Tvorca, nás môže bez milosti zavrhnúť a zničiť. A predsa, Boh takto na nás nepozerá. Pán Ježiš hovorí Svojim učeníkom, ale aj nám, ako veľmi dôležité je pre Neho stolovanie s nimi, s nami. Túžobne som si žiadal. Ak nám niekto ublíži, určite nebudeme túžobne chcieť s ním stolovať. Bude nám cudzí. Tu však Pán Ježiš mení celú podstatu vnímania Boha. Ako láskavý Otec sa k nám skláňa a túži byť s nami, nehodnými, ale milovanými stvoreniami. Toto je skutočný dôkaz Božej lásky. Boh obnovuje ten najužší vzťah, spojenie – vo Svojej Večeri. Prečo teda váhať, keď nás Otec sám pozýva k stolu? Nepremeškajme túto príležitosť ani raz! Aj Božia milosť má svoje hranice a čas.
Autor: Ľuboš Činčurák
Pieseň: ES 303


Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. 1.Kráľov 17,16

Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. Lukáš 11,3


Efezským 2,11-16 :: MODLÍME SA ZA: Horná Strehová (No)