Zamyslenie na deň 2.4.2017

5. nedeľa pôstna – Smrtná. JUDIKA
(Prisúď mi právo, Bože! Žalm 43,1)
Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. Matúš 20,28


1.Mojžišova 22,1-13

1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma. I riekol mu: Abrahám! Odpovedal: Tu som. 2 Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem. 3 Nato Abrahám včasráno osedlal osla a vzal so sebou svojich dvoch sluhov aj syna Izáka. Keď na štiepal drevo na spaľovanú obeť, vstal a šiel na miesto, o ktorom mu Hospodin povedal. 4 Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. 5 Vtedy Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu i s oslom, zatiaľ ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám. 6 Potom Abrahám vzal drevo na spaľovanú obeť, naložil ho na syna Izáka, sám však vzal do ruky oheň a meč, a tak šli vedno obaja. 7 Tu oslovil Izák otca Abraháma: Otče môj! Ten povedal: Čo chceš, syn môj! A on odvetil: Hľa, tu je oheň i drevo, kde je však baránok na spaľovanú obeť? 8 Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja. 9 Keď však došli na miesto, o ktorom mu povedal Hospodin, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár navrch dreva. 10 Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, 11 zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten odpovedal: Tu som. 12 Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna. 13 Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť.


Čo sme ochotní stratiť? Jeden spolubrat mi raz povedal: Myslím si, že Pán Boh nás bude hodnotiť nie podľa toho, čo sme schopní pre Boha urobiť, ale čo sme ochotní pre Neho stratiť. Vo svete, ktorý je zameraný až príliš na človeka, je to veľmi ťažké. Máme predsa svoje práva: právo na slušný život, na dovolenku a voľný čas, právo na vlastníctvo, na rodinu a deti, právo na vlastný názor a slobodu rozhodovania. A keď sa máme niečoho vzdať, hneď začneme hovoriť o svojich právach. Ale Pán Boh z času na čas chce od nás práve to, na čom nám najviac záleží a čo nám bude skutočne chýbať. Pre Abraháma to bol jeho jediný zasľúbený syn. Zrejme takéto niečo Boh od nás chcieť nebude, ale aj nám kladie na srdce ochotu k obeti. Možno to bude 30 minút, o ktoré prídeš v nedeľu skôr do kostola, aby si s niečím pomohol, možno ti Boh siahne na tvoj koníček, alebo dokonca na tvoj majetok (Mt 19,16-30). Máme byť pripravení k obeti, najmä v kontexte spoločenstva cirkvi, v ktorej sa bez láskavej a nezištnej služby nič poriadne nepodarí a ani neprinesie radosť. Neveríš? Tak skús upiecť koláč a zjedz ho sám a potom skús upiecť druhý a podeľ sa so svojím susedom a uvidíš ten rozdiel. Abrahám po tejto udalosti pochopil, že Božie požehnanie k nám neprichádza len vtedy, keď nám Pán Boh dáva, ale aj keď berie. V Jeho rukách sú aj naše straty ziskom (F 1,21). A tú najväčšiu stratu, ktorá priniesla najväčší zisk, si onedlho pripomenieme vo veľkonočných udalostiach.
Autor: Milan Kubík
Pieseň: ES 87


Ajhľa, prečistil som ťa, skúšal som ťa v peci biedy. Izaiáš 48,10

Pavol píše: My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele. 2.Korintským 4,11


Marek 10,35-45 :: Židom 5,7-9 :: Žalm 22,1-22 :: MODLÍME SA ZA: Evanjelickú Diakoniu