Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:07 — 4.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Ezechiel 2,1-3,3
1 Ten mi riekol: Človeče, postav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť. 2 Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou. 3 Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. 4 Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. K nim ťa posielam. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin! 5 A oni – či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru – poznajú, že bol medzi nimi prorok. 6 Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, keby ťa hoci aj bodliaky a tŕne obklopovali a keby si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, ani sa ich neľakaj, lebo sú domom vzdoru. 7 Hovor im moje slová, už či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
8 Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam! 9 A keď som sa pozrel, ajhľa, vystrela sa ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok. 10 Rozvinul ho predo mnou. Bol popísaný na prednej a zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.
3:1 Riekol mi: Človeče, zjedz všetko, čo vidíš! Zjedz tento zvitok a choď! Hovor domu Izraela! 2 Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok 3 a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.
Len Duch a Písmo smú kritizovať. – – Včera sme sa naučili vnímať Božiu nádheru a blížnych v dobrom. Takí máme byť. Odpúšťať a liečiť vzťahy. Liečiť duše. Ale čo, keď má niekto akúsi zle zrastenú duchovnú zlomeninu? Vtedy je potrebné lámať. To však smie iba veľmi múdry lekár. Teda Boh. – – Samozrejme – On pracuje cez cirkev – Jeho údy. Raz si vybral Ezechiela. Pripravil ho. Ukázal Svoju nádheru a dal Ducha Svätého. Ten stavia proroka na nohy. Dáva aj medovú lásku k Biblii. A potom začne hovoriť cez človeka. Chce aj cez nás. Obyčajne v dobe, keď si to neprajeme. Keď hrozí, že nás vysmejú, či odvrhnú za spravodlivosť. Navyše, nám pritom dáva na vedomie naše hriechy, aby sme neboli príliš tvrdí. – – Veľa ľudí však neposlúcha Boha. Robia zo seba disidentov a zdrvujúcich bojovníkov za lepšiu budúcnosť. Ale len preto, aby odviedli pozornosť od svojich hriechov. Aby svojím krikom prehlušili tichý Boží hlas: „Pozri na seba! Pozri, akú hnilobu máš v sebe! Otvor mi srdce, nech vojde môj oživujúci Duch, uzdraví ťa a dá ti nový život!“ Slová o hnilobe sa nám prijímajú ťažko. Aj mne. Teda, pokiaľ neprežijeme dotyk dokonale čistého Boha a Jeho dobroty, čo vedie ku pokániu. Dajme sa do Jeho rúk, ako Ezechiel. Oplatí sa.
Autor: Peter Dubec
Pieseň: ES 478
A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej. Žalm 39,8
Ježiš povedal chorej žene: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! Lukáš 8,48
Matúš 5,17-24 :: MODLÍME SA ZA: Sobotište (My)
