Zamyslenie na deň 20.10.2017

Ezechiel 1,22-28

22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná obloha, leskom podobná hroznému kryštálu, rozprestretá zhora nad ich hlavami. 23 Pod oblohou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá. 24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, ako zvuk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla. 25 Tu zaznel hlas sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď zastali, zvesili krídla. 26 Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, čo vyzeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek. 27 A videl som lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, čo vyzeralo ako oheň, ktorý mal okolo seba dvor až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá; avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobného ohňu, čo bolo obklopené jagotom. 28 Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodinovej. Keď som to videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý hovoril.


Opísať neopísateľné… V Biblii často hľadáme príkazy, či zákazy. Inštrukcie do života. Návod na spasenie. Je to dobré. Teraz však ostávame zaskočení. Čo ten Ezechiel chcel vlastne povedať? Čo opísať? Predsa niečo neopísateľné! Mimoriadne veľkolepé a krásne! – – Božie Slovo nezabúda na chvíle, keď nenachádzame slov. Aj takáto je láska. Potrebujeme ju, aby sme sa nestali zákonníckymi. Potrebujeme ju pre život. – – Máme výbornú zásadu: „Jedine Písmo.“ Často ju však berieme z nesprávneho konca: „Bibliu stačí len čítať. Najmä, keď ňou chceme niekoho omlátiť o hlavu.“ Ona však opisuje myšlienky, skutky a pocity. Tie máme aktívne žiť. – – Prosme teda dobrého nebeského Otca, nech nás naučí vnímať nádheru Jeho stvorenia! Nemusia to byť hneď videnia anjelov. Najskôr nech uvidíme nášho blížneho ako anjela, hoci sme ho mali predtým za malého diabla. To úplne zmení naše životy aj celú cirkev. – – Nebeský Otecko! Daj nám precítiť Tvoju nádheru! Nech ju vnímame, ako Ty chceš! Nech pri nej viac cítime našu prehnitosť hriechom! Nech nás to vedie k pokore a láske!
Autor: Peter Dubec
Pieseň: ES 231


Ako muža a ženu ich Hospodin stvoril; keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno „Človek.“ 1.Mojžišova 5,2

Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti. Rímskym 12,10


Rímskym (14,20b-15,1)15,2-6 :: MODLÍME SA ZA: Smrečany (Lo)