Zamyslenie na deň 20.9.2021

Hebrejom 4,1-13

1 Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. 2 Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. 3 Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. 4 Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác; 5 a tu zase: Nevojdú do môjho odpočinku. 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 určuje znovu istý deň: (nové) dnes – tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia. 8 Lebo keby ich už Józua bol doviedol do odpočinku, tak by Boh nebol hovoril o inom, neskoršom dni. 9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 10 Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. 11 Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.


Spočinutie v Bohu. Sme pútnikmi, ktorí dostali rôzny čas na to, aby hľadali a našli zmysel svojho bytia. Putujeme a pýtame sa na cestu a jej cieľ. Na tej ceste bývame unavení, vyčerpaní a túžime po odpočinutí. Hľadáme ho v rôznych veciach. Veľakrát sa zdá, že ho už máme na dosah, no zrazu sa rozplynie ako hmla. Ako Izraeliti, ktorí mali na dosah zasľúbenú krajinu, ale pre nedostatok dôvery zostali na niekoľko generácii pred jej bránami. – – Podobne je na tom aj človek bez Krista v srdci. Cíti, že je tam nejaká prázdnota, že ten pocit spočinutia ešte neprišiel, že ešte stále blúdi púšťou bez smeru a cieľa. No vytúžený pokoj, odpočinutie existuje. Dáva ho Pán Ježiš Kristus. A to každému, kto sa k Nemu obráti, kto zloží svoj život do Jeho rúk a žije pod Jeho vedením. Toto odpočinutie je trvalé a pravé, lebo ho nespôsobuje pohodlné kreslo alebo posteľ, ale živý a mocný Boh. Spočíva v tom, že všetko smieme zložiť k Jeho nohám. Že sa môžeme posilňovať Jeho slovom, ktoré ako meč rozdeľuje dobré od zlého, že v modlitbách môžeme čerpať novú silu, že v Ňom má náš život zmysel a cieľ, že v Ňom i smrť nám je životom. – – Odpočívaj preto pri Jeho nohách čo najčastejšie, aby tvojou silou a záchranou bol Hospodin!
Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že môžeme odpočívať pri Tvojich nohách, aby sme posilnení konali Tvoju vôľu pod Tvojím vedením a v Tvojej sile. Odpusť, že niekedy hľadáme všetko v sebe a vo veciach. Uzdravuj nás na duchu. Amen.
Pieseň: ES 518
Autor: Radomír Vařák


Neumriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Hospodina. Žalm 118,17

Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Galaťanom 2,20


Rimanom 6,18-23 :: Modlíme sa za: Rožňava (Ge)