Zamyslenie na deň 15.11.2016

2.PETRA 1,12-21

12  Chcem vám vždy pripomínať tieto veci, aj keď ich poznáte a ste si istí prítomnou pravdou.   13  Ale pokladám za správne prebúdzať vás a napomínať, kým som v tomto stánku (tela),   14  lebo viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi zjavil náš Pán Ježiš Kristus.   15  Pousilujem sa však, aby ste sa rozpomínali na tieto veci vždy, aj po mojom odchode.   16  Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti,   17  keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie!   18  Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu.   19  Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.   20  Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad;   21  lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.


Slovo Písma ako zdroj pravej nádeje. Druhý list Petrov bol písaný až v rokoch, keď už v kresťanských zboroch vyhasla prvotná viera založená na očakávaní skorého príchodu Pána Ježiša Krista. Zároveň sa vytratila aj živá nádej a základmi viery otriasalo zmätočné učenie. Dôsledok sa dostavil veľmi rýchlo: V živote kresťanov bolo málo svetlých a príťažlivých príkladov. Ako sa postaviť proti týmto neduhom? Správny spôsob sa našiel v životnom príbehu apoštola Petra. Skúšaným a dezorientovaným spoluveriacim ponúka niečo výnimočné, a tým je živé svedectvo o Ježišovi Kristovi, oslávenom Božom Synovi a našom Záchrancovi. Apoštolov život sa vyvíjal dramaticky. Prešiel bolestivými chvíľami pochybovania, aby nakoniec prázdny hrob a Pánovo láskou naplnené slovo poverenia (J 21,15-17) urobilo z neho „sviecu, ktorá svieti vo tme“. Pripomínajme si vždy znova a znova moc evanjelia, trvalú a nemennú Božiu lásku, hoci sme to už neraz počuli. Najmä vtedy, keď máme na mysli posledné veci a bude sa blížiť chvíľa, kedy „zložíme svoj stánok“. Oporou nám zostanú nie vymyslené báje ani nič, čo „povstalo z ľudskej vôle“, ale to, čo máme v slove Písma napísané ľuďmi, ktorých viedol Duch Svätý. Toto spasiteľné slovo je základom našej nádeje.
Autor: Ondrej Peťkovský
Pieseň: ES 279


Potom sa nezahanbím, keď pohliadnem na všetky Tvoje príkazy. Žalm 119,6

Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz! On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. Tu si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť? Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. Ján 4,31-34


JÁN 3,17-21 :: MODLÍME SA ZA: ROŠTÁR (GE)