Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:50 — 5.4MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Veľpieseň 7,11 – 8,14
11 Ja patrím svojmu milému, za mnou sa nesie jeho žiadosť. 12 Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, prenocujeme v dedinách. 13 Včasráno vyjdeme do viníc, uvidíme, či réva pučí, či sa otvorili lupienky kvetov, či zakvitol už granátovník – tam ti ja dám svoju lásku. 14 Mandragora sála svoju vôňu, pri našich dverách je najlepšie ovocie, nové i staré som tebe, milý môj, zachovala.
8, 1 Ó, keby si mi bol ako brat, odkojený na prsiach mojej matky, keby som ťa stretla na ulici a bozkala by som ťa, nik by mi to nezazlieval. 2 Viedla by som ťa, uviedla do domu svojej matky, a ty by si ma poúčal. Dala by som ti piť z voňavého vína a z muštu môjho granátovníka. 3 Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma. 4 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, prečo chcete budiť a rušiť lásku, kým sama nebude chcieť! 5 Kto to vystupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jabloňou som ťa prebudil, tam ťa počala tvoja matka, tam ťa počala tá, čo ťa zrodila. 6 Polož si ma na svoje srdce ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo láska je mocná ako smrť. Tvrdá sťa záhrobie je žiarlivosť. Jej žiar je žiarom ohňa, mohutným plameňom. 7 Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia. Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, iste by ním pohrdli. 8 Máme maličkú sestru, čo nemá ešte prsníky. Čo máme spraviť so svojou sestrou v deň, keď sa budú uchádzať o ňu? 9 Ak je hradbou, postavíme na nej strieborné cimburie. Ak bránou je však, zatarasíme ju cédrovou doskou. 10 Ja som hradbou a moje ňadrá sú ako veže; vtedy som sa stala v jeho očiach tou, ktorá prináša pokoj. 11 Kráľ Šalamún mal vinicu v Baal-Rámóne. Svoju vinicu zveril strážcom. Každý by mal odovzdať za jej ovocie tisíc strieborných. 12 Moja vinica je predo mnou! Nechaj si svojich tisíc, Šalamún, a dvesto tým, čo strážia jej ovocie. 13 Ty, ktorá sedávaš v záhradách a ktorej hlasu naslúchajú priatelia, daj aj mne počúvať! 14 Utekaj, milý môj, rob ako gazela alebo mladý jeleň na balzamových vrchoch!
Vyznanie. Láska kedysi nebola iba vecou dvoch ľudí, ale celých rodín. Mladí zaľúbenci sa nemohli stretávať bez súhlasu matky dievčaťa. Preto v dnešných slovách znie taká úpenlivá túžba po tom, aby sa láska ženy k jej milému stala legálnou a ona ho mohla bez obáv pobozkať hoc´ i na ulici. Láska túži vyjsť z intimity dvoch ľudí na širokú verejnosť. Láska však potrebuje byť aj vyznávaná, a teda vychádzať z intimity jedného srdca na svetlo, prenikať k inému srdcu. – – Aj Boh nám Svoju lásku vyznáva, a to jednak vo Svojom Slove a tiež v každodenných skutkoch. Najviac však vo Svojom Synovi, Ježišovi Kristovi, ktorého obetoval za nás. – – Preto aj my svoju lásku vyznávajme a nespoliehajme sa iba na to, že naši blízki o nej vedia! Je nielen milé, ale aj vzťahu prospešné, ak znejú nahlas slová vyznania lásky a prejavu úcty. Rovnako vyznávajme lásku aj nášmu Trojjedinému Pánu Bohu! Veď On nám dáva veľa, veľkou láskou nás miluje a túži po našej láske. Azda nieto väčšieho ignorantstva, ako keby sme Božiu lásku ignorovali, neopätovali a nevyznávali ju.
Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že láska nie je len prejav citov, ale veľká vec, ktorá dáva pred ľuďmi najavo svoju vernosť a úctu. Odpusť, že sa niekedy hanbíme za lásku k Tebe a daj nám Ducha odvahy, s ktorým by sme o Tebe mohli hovoriť pokojne, s pokorou, ale aj s odvahou a láskou! Amen.
Pieseň: ES 695
Autor: Štefan Kiss
V budúcich dňoch už národ proti národu nepozdvihne meč a už sa nebudú cvičiť v boji. Izaiáš 2,2.4
Vojaci sa spýtali Jána: „A čo máme robiť my?“ Tým povedal: „Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom!“ Lukáš 3,14
Skutky apoštolov 18,1-11 • Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš (LOS)
