Zamyslenie na deň 10.6.2022

Veľpieseň 6,1 – 7,10

1 Kam odišiel tvoj milý, ty, najkrajšia zo žien? Kam sa obrátil tvoj milý? Pohľadáme ho spolu s tebou. 2 Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým hriadkam, pásť prišiel do záhrad, nazbierať ľalie. 3 Ja patrím svojmu milému a mne patrí on, ktorý pasie medzi ľaliami. 4 Krásna si ako Tirca, moja milovaná, pôvabná ako Jeruzalem. Hrozná ako šíky pod koruhvou. 5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma uvádzajú do zmätku. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupuje z Gileádu. 6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat, jalovej medzi nimi niet. 7 Tvoje sluchy sú ako krížalky granátového jablka za tvojím závojom. 8 Kráľovien je šesťdesiat a osemdesiat je vedľajších žien, i mladíc bez počtu. 9 Jediná je moja holubica, dokonalá, jedináčkou je svojej matke, čistá je ona tej, čo ju zrodila. Devy ju videli a blahoslavili ju, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali. 10 Ktože je tá, čo pozerá sa dolu sťa zora, krásna ako spln mesiaca, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou? 11 Zišla som do orechovej záhrady pozrieť sa na púčky v údolí, pozrieť sa, či ženie vinič, či kvitnú granátovníky. 12 Bez toho, aby som vedela, duša ma uniesla do vozov Ammínádíbových.

7, 1 Vráť sa, ó vráť sa, Šulamít! Vráť sa, ó vráť sa, nech ťa vidíme. Čo chcete vidieť na Šulamít ako na táborovej tanečnici? 2 Aké sú ladné tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra! Priehyby tvojich bokov sú ako skvosty, dielo umelcových rúk. 3 Tvoje lono je oblá nádrž, nech nechýba korenené víno! Tvoje brucho je ako hŕba pšenice vrúbená ľaliami. 4 Tvoje dva prsníky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá. 5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči sú ako chešbónske rybníky pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, ktorá hľadí na Damask. 6 Tvoja hlava sa vypína na tebe sťa Karmel, kadere na tvojej hlave sú ako kráľovský purpur, zviazané do vrkočov. 7 Aká si krásna, aká si spanilá, milovaná, dcéra rozkoší! 8 Si statná ako palma a tvoje ňadrá ako strapce hrozna. 9 Pomyslel som si: Vyjdem si na palmu, zmocním sa jej kvetných strapcov. Nech sú tvoje ňadrá strapcami hrozna a vôňa tvojho dychu ako vôňa jabĺk. 10 Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré naozaj lahodí môjmu milému, stekajúc jemne po perách a zuboch.


Jedinečnosť. Sú ľudia, ktorí milujú chvíľu jedno, a hneď zas niečo iné. Ich srdce je prelietavé a ich city prchavé. No sú aj takí, ktorí milujú verne a oddane. To sú tí, ktorí k objektu svojej lásky nepristupujú len s vášnivým vzplanutím, ale s obdivom a úctou. Takto opisuje muž v dnešnom texte svoju milú. Je krásna, no dôležité je to, že je jedinečná. Prevyšuje všetky iné ženy, žiadna sa jej nevyrovná. Obraz lásky muža k svojej milej z Veľpiesne je pritom obrazom lásky Hospodina k ľuďom. Aj On miluje s úctou, veď človeka ovenčil slávou a dôstojnosťou a všetko mu položil pod nohy (Ž 8). Človek je pre Neho natoľko jedinečný, že neváhal obetovať Svojho Syna – Ježiša Krista, aby sa milovaný človek mohol vrátiť k Nemu – milujúcemu Otcovi. – – Kiež by sme aj my milovali svoje ženy/mužov s úctou, vidiac v nich jedinečné bytosti, ktoré v našom srdci nemôže nič nahradiť! Potom budú naše srdcia verné, city stále a manželstvá pevné.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si nás stvoril v rodine a chrániš ju. Odpusť, že sa niekedy správame zle k rodičom, deťom, partnerom… Veď nás Svojím Duchom a chráň nás pred satanom, ktorý chce rodinu zničiť! Amen.
Pieseň: ES 461
Autor: Štefan Kiss


Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev. Príslovia 15,1

Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi. Efezským 4,26-27


Skutky apoštolov 11,19-26 •  Modlíme sa za: Liptovský Ján (LOS)