Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:32 — 5.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
NOVEMBER
Ja viem, že môj Vykupiteľ žije. Jób 19,25
Jób 14,1-22
1 Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia. 2 Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť. 3 Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko a vedieš ho na súd so sebou. 4 Kto získa čisté z nečistého? Nikto! 5 Ak sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u Teba, vymeral si mu hranice, ktoré nemôže prekročiť. 6 Odvráť svoj pohľad od neho a nechaj ho, aby sa zaradoval ako nádenník svojmu dňu! 7 Lebo strom má nádej; ak ho vytnú, znova vyženie a jeho výhonok neprestane žiť. 8 Ak mu zostarne koreň v zemi a v prachu zeme odumrie mu peň, 9 vypučí od vône vody, vyženie mládnik ako sadenec. 10 Ale ak muž zomrie, je po ňom, ak človek skoná, kdeže je? 11 Ako vody sa tratia z jazera a rieka opadá a vysychá, 12 tak človek si ľahne, a nepovstane; pokiaľ sa nerozpadnú nebesá, neprebudí sa zo svojho spánku. 13 Kiežby si ma schoval do podsvetia a skryl ma, kým sa Tvoj hnev neodvráti; kiežby si mi určil lehotu a spomenul si na mňa. 14 Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú. 15 Ty by si volal, a ja by som sa Ti ozval, keď by si zatúžil po diele svojich rúk. 16 Lebo potom počítal by si moje kroky a nestriehol by si na môj hriech. 17 V mešci by bol spečatený môj priestupok a môj hriech by si prikryl. 18 Ale aj vrch sa rozpadáva, aj bralo sa pohne zo svojho miesta. 19 Voda rozhlodáva kamene, povodeň odplavuje prsť – a Ty maríš nádej človeka. 20 Navždy ho premáhaš, takže musí odísť, premieňaš mu tvár a posielaš ho preč. 21 Ak jeho synovia dôjdu cti, on už o tom nevie, ak budú bezvýznamní, on to už nezbadá. 22 Iba čo jeho telo cíti vlastnú bolesť a jeho duša trúchli nad ním.
Aký je zmysel nášho života? (Odporúčam si najskôr prečítať celú 14. kap.) Pán Boh dal už dávno Jóbovi vidieť, že ľudský život, hoci je plný vzrušenia, sa predsa raz musí skončiť a trvá len krátko. Potvrdzuje to aj List Židom 9,27. Človek môže svoj život prežiť len raz, a potom príde pred Boží súd. Nič sa nedá zopakovať, lebo čas plynie ďalej. Jób prirovnáva ľudský život k stromu, ktorý keď odrežú, ešte môže vypučať znovu, ale človek, keď raz zomrie, už nemôže vstať (v.12). Jób to vedel a vyznal to (19,25), že to nie je úplný koniec a musí byť aj iné riešenie. My, novozákonní veriaci, vieme, že Pán Ježiš si nás nájde aj v prachu zeme a odtiaľ nás vytiahne a zavolá si nás do večného života. Verš 21. nás nabáda k tomu, aby sme stále mysleli na naše deti a vnúčatá, aby sme sa s nimi mohli vo večnosti stretnúť. Ako budú žiť, to zatiaľ nevieme, ale vo večnosti sa to dozvieme…
Modlitba: Nebeský Otče, odpusť, že málo dbáme o naše deti, aby poznali Pána Ježiša na našom živote. Meň naše srdcia k pokore a napĺňaj nás Svojím Duchom Pravdy, nech rozlieva lásku v srdciach. Amen.
Pieseň: ES 678
Autor: Ľubomír Ďuračka st.
Pre Svoje meno, Hospodine, odpusť mi moju vinu, lebo je veľká. Žalm 25,11
V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti. Efezským 1,7
Jeremiáš 17,13-17 :: Modlíme sa za: Badín (Zv)
