Zamyslenie na deň 25.1.2016

Zamyslenie na každý deň Tesnou bránou

1.Timoteovi 5,3-16

Vdovy, ktoré sú skutočne vdovy, maj v úcte.   Ak má však niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa naučia mať v zbožnej úcte predovšetkým svoj dom a odvďačovať sa svojim predkom, lebo to je príjemné pred Bohom.   Skutočná a osamelá vdova zložila svoju nádej v Boha a dňom-nocou zotrváva v modlitbách a prosbách,   ale rozkošnica je zaživa mŕtva.   A to im prikazuj, aby boli bez úhony.   Ak sa niekto nestará o svojich, a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.   Do zoznamu nech bude zapísaná (len) vdova, ktorá nemá menej ako šesťdesiat rokov, (bola) ženou jedného muža   a má svedectvo o dobrých skutkoch, ak (totiž) vychovala deti, prijímala do domu pocestných, svätým umývala nohy, sužovaným pomáhala, bola snaživá vo všetkom dobrom.   Mladšie vdovy odmietaj, lebo keď vzplanuli lás kou k životu na ujmu Kristovej (služby), chcú sa vydať,   a majú výčitky, že porušili prvú vernosť.   Pritom sa naučia zaháľať, chodia z domu do domu a nielenže sú záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a hovoria, čo sa nepatrí.   Chcem teda, aby sa mladšie (vdovy) vydávali, rodili deti, starali sa o domácnosť a protivníkovi nezavdávali podnet na ohováranie.   Lebo niektoré sa už obrátili za satanom.   Ak niektorý veriaci muž alebo niektorá veriaca žena má vdovy, nech im pomáha, ale aby cirkev nebola zaťažená, ale aby sa mohla starať o tie, čo sú skutočne vdovami.


Zodpovednosť a štedrosť. Apoštolove rady môžeme prakticky využiť aj my. Pritom ich nemusíme aplikovať len na vdovy. V našich rodinách i cirkvi vidíme mnoho núdznych, ktorí by potrebovali našu pomoc. Naša viera má prinášať ovocie, ktoré sa prejavuje aj tým, že sa zaujímame, staráme o druhých (Ak sa niekto nestará o svojich a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci). Samozrejme, náš záujem, ochota pomôcť sa má v prvom rade prejavovať medzi našimi najbližšími. Máme byť úctiví voči starším, ktorým vďačíme za mnohé vo svojom živote. Oni nám boli neraz príkladom vo viere, naučili nás modliť sa, spoznávať Boha i Písmo. Z domácnosti sa má naša zodpovednosť a štedrosť preniesť aj do nášho spoločenstva. Cirkevný zbor je tiež rodinou. Každý z nás má svoje potreby, túžby a starosti – sme rôznorodým zoskupením. Máme si byť vzájomnou pomocou a oporou. Mnohým, ktorí sa starajú o svojich blízkych, môžeme byť nápomocní, napr. svojím povzbudením, modlitbami a možno aj finančne. Keď sa nám dostáva pomoci a lásky od druhých, aj my potom oveľa radšej pomáhame a slúžime. Služba blížnym má byť súčasťou každého živého spoločenstva. Jej fungovanie potrebuje aj nás – našu lásku, našu zodpovednosť, našu štedrosť. (ES 548)                                                   Miroslava Marčeková


Hospodin požehná tých, ktorí sa Ho boja, najmenších s najväčšími.   Žalm 115,13

Poďte, lebo už je všetko hotové!     Lukáš 14,17


Lukáš 19,1-10 :: Modlíme sa za: Veličná (Lo)