Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:58 — 4.6MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Matúš 26,17-30
17 V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kde chceš, aby sme Ti pripravili hod veľkonočného baránka? 18 Odpovedal: Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: Majster odkazuje: Čas môj je blízko, u teba zasvätím hod veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi. 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili hod baránka. 20 Keď sa zvečerilo, sadol si za stôl s dvanástimi učeníkmi. 21 A keď jedli, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. 22 Zarmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. Či som to ja, Pane? 23 Odpovedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka ide, ako je napísané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil. 25 Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, povedal: Či som to ja, Majstre? Odvetil mu: Ty si povedal. 26 Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. 27 Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! 28 Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. 30 Potom zaspievali pieseň a vyšli na vrch Olivový.
Za posledným obzorom. Čo stojí na tom najposlednejšom konci našej existencie? Smrť a potom už nič? Prázdnota? Otáznik? Zlovestný rehot? Nepredstaviteľný stav nebytia? Alebo si takúto otázku ani neklásť? Alebo ju vnímať ako nepriateľa, ktorému sa najviac pomstíme tým, že budeme cynickí? Kresťan na ňu prijal jednoduchú odpoveď Písma, mimo akýchkoľvek špekulácií. Tradičným záverom hostiny veľkonočného baránka boli kalichy dobrorečenia. Pán Ježiš však po nich vyriekol ešte jedno uistenie učeníkom: že bude s nimi piť nové víno v kráľovstve Svojho Otca. Tento sľub sa o krátky čas na to zmenil na sľub Vzkrieseného, ktorý prelomil osudovú nadvládu zmaru a smrti, vstúpil do Božej večnosti, otvoril nám ju a daroval. Jeho uistenie nám dáva istotu, že na samom konci našej existencie sú tri veci: On – Ježiš, nás milujúci a nami milovaný, spoločenstvo vykúpených s Ním a život, ktorého kontúry iba veľmi zďaleka tušíme v predobrazoch tohto života. Nezabudni na to, keď budeš najbližšie sláviť Pánovu Večeru! Ona je predobrazom toho, čo sa rozprestiera za posledným obzorom nášho života a čo je pripravené a darované i Tebe. Je predobrazom samotného Ježiša, spoločenstva Teba a mnohých s Ním a života.
Modlitba: Tak veľmi Ti ďakujeme, Ježišu, za Tvoju cestu, ktorou sa dostaneme k dobrej Večnosti! Pripomínaj sa nám stále, aby sme vnímali predobraz Tvojej lásky a do sveta šírili lásku! Amen.
Pieseň: ES 688
Autor: Ivan Eľko
Takto vraví Hospodin: Utáborím sa pred Svojím domom ako stráž. Zachariáš 9,8
Ježiš hovorí Petrovi: Na tej skale postavím Svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Matúš 16,18
Jób 19,21-27 :: Modlíme sa za: Lovinobaňa (No)
