Zamyslenie na deň 9.11.2017

Ezechiel 33,21-33

21 V jedenástom roku, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a povedal: Mesto je dobyté! 22 A ruka Hospodinova bola nadomnou večer pred tým, ako prišiel utečenec. On mi otvoril ústa na ten čas, keď onen prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý.

23 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 24 Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva. 25 Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a napriek tomu chcete krajinu vziať do vlastníctva? 26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého – a chcete vziať krajinu do vlastníctva? 27 Takto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Akože žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom; tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri, a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, pomrú na mor. 28 Zmením krajinu na dokonalú púšť, prestane jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať. 29 Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na strašnú púšť pre všetky ohavnosti, ktoré spáchali.

30 Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina! 31 Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nebudú ich plniť. Lebo svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale ich srdce túži len po zisku. 32 Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale neplnia ich. A keď sa toto splní – a splní sa to! – poznajú, že bol medzi nimi prorok.


Duchovná obezita. Júdejcom zajatým v Babylone priniesol utečenec z Jeruzalema správu o dobytí svätého mesta. Po náboženskej stránke znamenal pád Jeruzalema väčšiu katastrofu, ako keby bola zničená niektorá z katedrál, či ktorýsi z evanjelických drevených artikulárnych kostolov. No zvesť o páde mesta bola potvrdením pravdivosti Božieho slova tlmočeného prorokom Ezechielom. Očakávanou reakciou by zo strany Júdejcov bolo pokánie. Avšak tým, ktorí zostali v Judsku, ani nenapadlo kajať sa. A Júdejci zajatí v Babylone? Síce sa schádzajú počúvať Ezechielove slová, ale je to len akýsi druh zábavy. Božie posolstvo, nabádajúce ich k náprave, neberú vážne. Ba dokonca zištne čakajú, ako by mohli zo situácie čo najviac vyťažiť. Prežalostný stav! Čo by sa muselo stať, aby to nimi pohlo? Čo by sa muselo udiať, aby to pohlo nami – k skutočnému, nielen liturgickému pokániu? Keď sa cirkevných podujatí zúčastňujeme najmä kvôli túžbe po zaujímavých informáciách, hudbe, či spoločenskému vyžitiu a nevnímame, že Božie slovo nás chce premeniť na vnútorne nové stvorenia, mrháme vzácnym darom – časom milosti. Ktosi takýto prístup k cirkvi, Božiemu slovu – bez zmeny srdca, bez ochoty slúžiť – nazval duchovnou obezitou, duchovným konzumom.
Autor: Martin Šefranko
Pieseň: ES 286,3


Hospodin ma poslal vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha. Izaiáš 61,1.2

Ježiš hovorí: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium! Marek 1,15


3.Mojžišova 19,1-3.13-18 :: MODLÍME SA ZA: Švedlár (Ko)