Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:14 — 6.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2. Kronická 6,1-21
1 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave. 2 Ja som Ti postavil dôstojný dom i miesto, kde by si večne trónil. 3 Nato sa kráľ obrátil tvárou a požehnal celé zhromaždenie Izraela, pričom všetci stáli. 4 Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý priamo môjmu otcovi Dávidovi dal zasľúbenie a sám ho splnil. Povedal: 5 Odo dňa, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som ani jedno mesto zo všetkých kmeňov Izraela na postavenie domu, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si nevyvolil, aby bol kniežaťom nad mojím izraelským ľudom. 6 Iba Jeruzalem som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno, a Dávida som si vyvolil, aby bol nad mojím izraelským ľudom. 7 Ale keď si Dávid, môj otec, zaumienil postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela, 8 riekol Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: Pretože si si zaumienil postaviť dom môjmu menu, konal si správne, keď si to mal na mysli. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorý ti vyjde z bedier. On postaví dom môjmu menu. 10 Tak splnil Hospodin svoje zasľúbenie, ktoré naznačil. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zasadol som na trón Izraela, ako zasľúbil Hospodin; postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela. 11 Vložil som tam i truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, čo uzavrel s Izraelcami. 12 Potom si stal pred oltár Hospodinov pred celým zhromaždením Izraela a vystrel ruky. 13 Šalamún totiž urobil bronzový stupienok a umiestnil ho v strede nádvoria. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, pokľakol na kolená pred všetkými, vystrel ruky k nebesám 14 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, nieto Tebe podobného Boha na nebi ani na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí z celého srdca chodia pred Tebou. 15 Splnil si svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Ako si zasľúbil vlastnými ústami, tak si to dnes sám splnil. 16 Teraz však, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkov Dávidovi, môjmu otcovi, čo si sľúbil slovami: Nevyhynie predo mnou z tvojich potomkov muž, ktorý by sedel na tróne Izraela; len nech tvoji synovia dávajú pozor na svoje cesty, aby chodili v mojom zákone tak, ako si ty chodil predo mnou. 17 Nuž, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí Tvoje zasľúbenie, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18 Ale či naozaj má bývať Boh s človekom na zemi? Veď nebesá, ba nebesá nebies Ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, čo som postavil. 19 Ber ohľad na modlitbu svojho služobníka a na jeho úpenie, Hospodine, Bože môj, aby si počul nárek a modlitbu, ktorú Ti Tvoj služobník predostiera, 20 aby si mal dňom i nocou otvorené oči na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam uložíš svoje meno, aby si vypočul modlitbu, ktorú Tvoj služobník predostrie na tomto mieste. 21 Vyslyš úpenia svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, keď sa bude modlievať na tomto mieste. Vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a keď vyslyšíš, odpusť!
Dávajme si pozor na svoje cesty! V predchádzajúcej časti sme si prečítali úryvok o veľkolepej slávnosti posvätenia chrámu a človeku je až ľúto, že niečo také nezažil. Vo všetkej tejto sláve a nádhere však zároveň môžeme vidieť niečo ešte veľkolepejšie a slávnejšie. Veľký, slávny a múdry kráľ Šalamún si kľaká pred Hospodinom a volá k Nemu plný pokory a bázne. Pamätá na Božie zasľúbenia a vyznáva, že všetko, čím je a čo má on sám i Izrael, je darom od Hospodina. Ničím nezaslúženým darom milosti a lásky! Vie, že on i jeho ľud sú plne závislí od Hospodina a Jeho milosrdenstva. Odovzdáva sa do Božích rúk, spolieha sa na Božie zasľúbenia a prijíma na seba záväzok toho, kto je zachránený Božou milosťou. Záväzok slúžiť Trojjedinému Bohu – povedané slovami nášho textu: dávať pozor na svoje cesty a chodiť v Božom zákone. To nech je aj moje, naše vyznanie! Sme Božím ľudom, vykúpeným Jeho milosťou, svätým národom, kráľovským kňazstvom povolaným zvestovať Jeho skutky a osláviť Jeho meno. Padnime pred Božím majestátom na kolená, odovzdajme sa do Jeho moci a vykročme na cestu s Ním! Každý jeden deň.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že nám dávaš ducha pokory! Odpusť, že sme skôr plní pýchy pri pohľade na svoje diela. Premieňaj nás obnovením mysle, aby v nás žil Ježiš a viedol nás po cestách pokory! Amen.
Pieseň: ES 246
Autor: Daniela Mikušová
Pozrite, posielam Svojho posla, on Mi pripraví cestu. Malachiáš 3,1
Hneď nato Ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan Ho pokúšal. Žil medzi divou zverou a anjeli Mu slúžili. Marek 1,12-13
Lukáš 8,1-3 • Modlíme sa za: Pribylina (LOS)
