Zamyslenie na deň 8.10.2016

JEREMIÁŠ 44,1-14

1  Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o všetkých Júdejcoch, bývajúcich v Egypte v Migdóle, Tachpanchese, Memfise a v Patróse:   2  Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela. Videli ste všetku pohromu, ktorú som uviedol na Jeruzalem i na všetky judské mestá. Dnes sú, hľa, zrúcaniskom, a niet v nich obyvateľov   3  pre ich nešľachetnosť, ktorú páchali, keď ma hnevali tým, že šli kadiť a slúžiť iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia;   4  hoci som posielal k vám stále svojich služobníkov, prorokov s odkazom: Nepáchajte túto ohavnosť, ktorú nenávidím.   5  Ale neposlúchli, ani nepočúvali, aby sa odvrátili od svojej nešľachetnosti a nekadili iným bohom.   6  Preto sa vyliala moja prchkosť a môj hnev vzbĺkol v judských mestách i na uliciach Jeruzalema, takže sa stali zboreniskom a púšťou, ako sú dnes.   7  Teraz takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Prečo konáte také veľké zlo sami proti sebe, že musí byť u vás vykynožený z Júdu muž i žena, dieťa i nemluvňa, aby z vás neostal ani zvyšok?   8  Popudzujete ma dielom svojich rúk, kadíte iným bohom v Egypte, do ktorého prichádzate bývať ako cudzinci, aby ste boli vykynožení a aby ste sa stali kliatbou a potupou medzi všetkými národmi zeme.   9  Zabudli ste na zlé skutky svojich otcov, na zlé skutky judských kráľov, na zlé skutky ich žien i na zlé skutky vašich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema?   10  Nepokorili sa ani do dnešného dňa, nebáli sa a nechodili podľa môjho učenia a podľa mojich ustanovení, ktoré som predložil vám i vašim otcom.   11  Preto takto vraví Hospodin moc nos tí, Boh Izraela: Ajhľa, obraciam svoju tvár proti vám na záhubu, aby som vykynožil celého Júdu.   12  A schytím zvyšok Júdu, ktorý sa pobral odísť do Egypta, aby tam býval. V Egypte bude s nimi úplný koniec, padnú mečom a hladom. Pohynú malí i veľkí; mečom a hladom pomrú a budú kliatbou a hrôzou, zlorečením a potupou.   13  Potrestám tých, čo bývajú v Egypte, mečom, hladom a morom, ako som potrestal Jeruzalem.   14  Vo zvyšku Júdu, ktorý odišiel bývať do Egypta, nebude nikto, kto sa zachráni, alebo kto utečie. Nemôžu sa vrátiť do Judska, hoci z tej duše túžia vrátiť sa a bývať tam. Nevrátia sa, iba ak niekoľko utečencov.


Prečo konáte také veľké zlo sami proti sebe? Pred nami sa odvíja smutný obraz národa, ktorý opustil Boha. Judské mestá sú zrúcaniskom, niet v nich obyvateľov, lebo neposlúchali hlas Boží a slúžili iným bohom. Hospodin kričal v čase Jeremiáša a kričí aj dnes: „Nepáchajte túto ohavnosť!“ Aká je to ohavnosť? Svojvoľnosť, chodenie za inými bohmi! Naši bôžikovia nie sú na zelených výšinách, ani neobetujeme detí Molochovi. Majú iné mená: majetok, úspech, vzdelanie, krása, športové výkony… ony určujú hodnotu našich rodín! Zdá sa, že nám neprekáža, že nemajú nijakú trvácnosť. Koľká tragédia! Veď my sami bez Boha sme NIČ! Veď všetko, čo teraz máme, vidíme, počujeme… raz ne-bu-de! Dočasné hodnoty sú zradné! A Boh sa aj nás spytuje, prečo konáme zlo svojvôle, a ubližujeme si. „Šťastný človek, čo s Ním žije, Jemu život zasvätil, On v duši svojej radosť má, v pokoji žije aj koná!“ A Krista je už pomaly okolo nás menej ako šafránu, dokonca aj medzi kresťanmi! Pred nami sa znova odvíja smutný obraz. O slovenskom národe, ktorý opúšťa Boha. Ovocie už oberáme, je zo dňa na deň trpkejšie a horkejšie. Boh nás upozorňuje, že všetko môžeme, ale za následky svojich rozhodnutí sa budeme zodpovedať. Raz pred Božím súdom budem stáť ja i ty. Otázka nášho Boha bude: „Čo si urobil s mojím Synom?“ A moja odpoveď bude…?
Autor: Danka Zubčáková
Pieseň: ES 205


Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými. Žalm 119,130

Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej. Rímskym 15,4


SKUTKY APOŠTOLOV 14,8-18 :: MODLÍME SA ZA: POLICHNO (NO)