Zamyslenie na deň 7.2.2018

5.Mojžišova 15,12-18

12 Ak sa ti tvoj brat, Hebrejec alebo Hebrejka, predá a bude ti slúžiť šesť rokov, prepusť ho na siedmy rok na slobodu. 13 Keď ho budeš slobodného prepúšťať, nepusť ho s prázdnymi rukami. 14 Štedro ho obdar zo svojich oviec, zo svojej obilnice a zo svojej kade; daj mu z toho, čo ti požehnal Hospodin, tvoj Boh. 15 Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Preto ti dnes toto prikazujem. 16 Ak ti však povie: Nechcem odísť od teba! pretože si obľúbil teba i tvoju domácnosť, keďže mu bolo dobre u teba, 17 vezmi šidlo a prebodni mu ucho na dverách a bude ti navždy otrokom. Tak urob aj svojej otrokyni. 18 Nech ti nepadne ťažko prepustiť ho na slobodu, lebo za šesť rokov ti vyslúžil dvojnásobnú mzdu nádenníka, a Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná vo všetkom, čo budeš robiť.


Oslobodení prajú slobodu iným. V jednej piesni spievame: „Chcem si stále pripomínať, čo mi Pán Boh z lásky dal.“ Pripomínanie bolo dôležité už pre Boží ľud. 1) Izraeliti si mali pripomínať, že boli otrokmi. 2) Mali pamätať, že Hospodin ich z otroctva vykúpil – a obe skutočnosti premietať do vzťahov k ľuďom. Z nich niektorí padli až na dno, keď sa sami predali do otroctva. Aj v takejto osobe však člen Božieho ľudu mal vidieť svojho brata. A po siedmich rokoch ho mal prepustiť na slobodu. Navyše ho i štedro obdarovať, aby prepustený mohol začať žiť v slobode a dôstojne. V Kristovi sme všetci oslobodení z otroctva hriechu. Spomienka na vlastný stav a pamätanie na zachraňujúce činy Pánovej lásky k nám nás motivujú k milosrdnému zaobchádzaniu s ľuďmi. K tomu, aby sme v dnešných „otrokoch“ osobných zlyhaní či chudoby nevideli iba „bezďákov“ a „lúzerov“, ale bytosti s Bohom darovanou ľudskou dôstojnosťou, nech by bola akokoľvek skrytá pod vrstvou zlých návykov. Hodnota tehličky zlata sa nezmenší, ak je tehlička zašpinená hrubou vrstvou nečistoty. Dôstojnosť človeka môže byť pošpinená, čo však nezmení to, čím je dotyčný v Božích očiach. To, že nás Pán oslobodil, je pre nás záväzkom pomáhať ďalším (i zamestnancom a podriadeným) zažívať dôstojnosť oslobodených Božích detí.
Autor: Martin Šefranko
Pieseň: ES 625


Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. 1.Mojžišova 28,17

A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. Ján 1,14


Lukáš 6,43-49 :: Modlíme sa za: Spišská Nová Ves (Ta)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby