Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:53 — 4.5MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Jób 7,7-21
7 Spomeň si, že môj život je len závan vetra, moje oko sa nevráti pozrieť sa na krásu. 8 Neuzrie ma oko toho, kto sa na mňa pozerá. Uprieš na mňa zrak, ale už ma niet. 9 Ako sa rozplynul oblak a zmizol, tak ten, kto zostupuje do podsvetia, už nevystúpi. 10 Už sa nevráti do svojho domu a doma ho nespoznajú. 11 Takže ja si nejdem krotiť ústa, prehovorím z bolesti svojho ducha, s trpkou dušou sa budem sťažovať. 12 Som azda more alebo morská obluda, že nado mnou ustanovuješ stráž? 13 Keď vravím: ‚V posteli sa mi uľaví a lôžko ponesie môj nárek,‘ 14 vtedy ma snami desíš a strašíš vidinami, 15 takže moja duša volí zadusenie, radšej volí smrť ako život. 16 Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem! Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť! 17 Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, 18 že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? 19 Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak? Nenecháš ma ani kým neprehltnem slinu! 20 Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí? Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu? 21 Prečo mi neodpustíš môj hriech a neprepáčiš moju vinu? Teraz si ľahnem do prachu, ty ma budeš hľadať, ale už ma nebude.“
Bože, čuj moju modlitbu! Po odpovedi Elífazovi Jób v beznádeji nariekal, aby pohol Boha k súcitu (v. 1-10). Prečo mu nepomáha, nenechá ho na pokoji? (v. 11-21). Pre Jóba je Boh v jeho utrpení záhadou. Hoci sa s ním háda, nepreklína Ho, jeho srdce sa od Neho neodvrátilo. Jób nechce ďalej bojovať – má toho dosť (v. 16). „Ty strážca ľudí (v. 20), čím som si to zaslúžil?“ Jób vedel, že je hriešnik, ale nechápal, prečo mu Boh nemôže odpustiť (v. 21). Máš ťažkosti? Nie je zlé hovoriť s Bohom o svojom trápení a horkosti, ako to urobila napríklad aj Anna, Samuelova matka (1S 1,10-11) a Dávid (Ž 55,2). Keď prorok Eliáš, unavený službou pre Hospodina, volal: „Dosť už, vezmi si môj život“, Hospodin odpovedal: „Vráť sa a slúž, nie si sám, je tu sedemtisíc verných“ (1Kr 19,4-18). „Ach, Bože, vyslyš moje vzdychy, lkanie, nech do zúfalstva srdce neupadne. Dosť ťažkostí a žalostí! Kiež po nich uzriem Tvoje zmilovanie“ (ES 499).
Modlitba: Náš Otče a Pane, Ty nás poznáš a vieš, čím prechádzame. Ďakujeme, že vypočúvaš naše volania a konáš pre naše dobro. Amen.
Pieseň: ES 499
Autor: Eva Balážová
Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť. Ezechiel 34,23
Pri pohľade na zástupy prišlo Ježišovi ich ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera. Matúš 9,36
Jonáš 1,1-16; 2,1 :: Modlíme sa za: Vyšný Žipov (ŠZS)
