Zamyslenie na deň 7.10.2017

Lukáš 15,11-32

11 A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. 13 Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. 14 Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. 16 I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. 17 Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. 18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe 19 a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. 20 I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. 21 A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. 22 Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; 23 potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. 24 Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. 26 I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. 27 A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. 28 Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; 30 keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. 31 Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; 32 ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.


Konečne doma! Ježiš pokračuje v rozprávaní, akoby chcel vysvetliť ešte jednu podstatnú vec – že „hriešnikom“ je návrat domov k Otcovi akoby ľahší, ako farizejom (Mat 21,31). Hovorí známy príbeh o dvoch synoch. – Mladší je rebel, starší je „poslušný“. Mladší porobí v živote veľké chyby a dostane sa do problémov, starší robí len to, čo sa má a čo sa patrí. Mladší padne na dno a zatúži po návrate späť, po blízkosti svojho otca. Starší celý život tvrdo „maká“ a čaká, kedy z toho konečne niečo bude mať. Mladší pochopil, že sám nemá NIČ a že VŠETKO má doma pri otcovi. Starší žije v tom, že doma nedostane zadarmo NIČ a že VŠETKO si musí odpracovať a získať sám. Absolútny kontrast. Kontrast tých dvoch skupín, ktoré Ježiša počúvajú – hriešnikov a farizejov. – Hriešnici, všetci, ktorí pochopia, že sami sú na dne a sú úplne závislí od Krista, to majú domov akosi „bližšie“. Otec ich už čaká s otvorenou náručou – s radosťou a oslavou. Náboženskí ľudia si stále chcú niečo zaslúžiť, stáť za niečo sami o sebe a svojím výkonom. Nevnímajú, že sú doma. Majú problém prijať milosť zadarmo. Majú problém prijať aj mladších bratov. Kde si ty? Mrháš práve dedičstvo? Vraciaš sa domov? Raduješ sa pri Otcovi? Alebo otročíš na Jeho poliach? Nechceš vojsť na oslavu?
Autor: Jozef Grexa ml.
Pieseň: ES 539


Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka a svetlo slnka bude sedemnásobné ako svetlo siedmich dní v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a uzdraví jemu spôsobené rany. Izaiáš 30,26

Boh bude prebývať s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. Zjavenie 21,3-4


Rímskym 4,18-25 :: MODLÍME SA ZA: Slatina nad Bebravou (Po)