Zamyslenie na deň 6.9.2020

13. nedeľa po Svätej Trojici
Ježiš hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Matúš 25,40


Lukáš 10,25-37

25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!


A kto mi je blížny? Dnešné podobenstvo sa začína otázkou: „Majstre, čo činiť, aby som dedične obdržal večný život?“, život, ktorý sa nekončí smrťou? Lenže zákonník odpoveď veľmi dobre poznal a následne si aj sám odpovedal (v. 27). Možno si povedal: Dobre, mám milovať Boha a svojich blížnych, ale kto je vlastne môj blížny? Rodičia, súrodenci, bratia a sestry z cirkevného zboru alebo nebodaj aj cudzinci? Na túto otázku Pán Ježiš odpovedá známym podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi. Čítali sme o mužovi, ktorý bol prepadnutý lotrami, ktorí ho nechali ležať polomŕtveho na okraji cesty. Okolo prešiel kňaz a neskôr levíta – obaja bez povšimnutia. Teda, ľudia, od ktorých by sme najviac očakávali, že pomôžu. Napokon na scénu prichádza Samaritán, ktorý sa sklonil k zranenému mužovi, pomohol mu, postaral sa o neho. Samaritán sa nezostal len prizerať ani si pred doráňaným mužom nezatváral oči. Videl jeho biedu, a to ho viedlo ku skutom lásky a milosrdenstva: „Pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho.“ Znakom skutočnej viery je to, že je činná skrze lásku. „Choď a rob – čiň podobne!“, vraví Pán Ježiš aj nám. Na základe dnešného podobenstva sa teda nepýtajme, kto je náš blížny, ale komu môžem byť blížnym ja. Amen.
Modlitba: Ďakujem, Bože, že si zblížil všetkých ľudí. Všetkých rovnako miluješ. Všetkým chceš pomôcť. Odpusť, že niekedy zastieram svoj pohľad viery a potom nevidím v každom človeku blížneho. Rozlievaj Duchom Svätým lásku do môjho srdca, nech konám Tvoju pomoc vo svete. Amen
Pieseň: ES 554
Autor: Anna Debnárová


Hospodin ťa ochráni pred každým zlom, On ti ochráni život. Žalmy 121,7

A sám Boh pokoja nech vás celých posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech vášho ducha zachová neporušeného a dušu i telo bez úhony. 1.Tesaloničanom 5,23


1.Jána 4,7-12 :: Žalmy 120 :: Skutky apoštolov 6,1-7 :: Modlíme sa za: Zvolenský seniorát