Zamyslenie na deň 6.7.2018

Ozeáš 13,1-14

1 Keď Efrajim hovoril, bývala hrôza; bol vyvýšený v Izraeli. Ale previnil sa s Baalom a zomrel. 2 A teraz hrešia ďalej, robia si zlievané modly zo svojho striebra, modly na svoju podobu; všetko sú to výrobky remeselníkov. Týmto obetujte! – hovoria. Nech ľudia bozkávajú teľatá! 3 Preto budú ako ranný oblak a ako rosa, ktorá včas ráno mizne, ako pleva odviata z humna a ako dym z komína. 4 Ale ja som Hospodin, tvoj Boh od vyjdenia z Egypta. Okrem mňa Boha nepoznáš a mimo mňa záchrancu niet. 5 Ja som ťa vyvolil na púšti vo vyprahnutom kraji. 6 Keď mali pastvu, nasýtili sa; keď sa nasýtili, spyšnelo im srdce, preto zabudli na mňa. 7 Preto budem proti nim ako lev, ako leopard, čo číha pri ceste. 8 Napadnem ich ako medvedica zbavená mláďat a roztrhám im hruď. Požeriem ich tam ako levica, rozdriape ich poľná zver. 9 Zničím ťa, Izrael! Kto ti pomôže? 10 Kdeže je tvoj kráľ, aby ťa zachránil, a všetky tvoje kniežatá, aby ťa obránili? O nich si vravel: Daj mi kráľa a kniežatá! 11 Dávam ti kráľa vo svojom hneve a odnímem ti ho vo svojej prchkosti. 12 Zviazaná je vina Efrajima, uschovaný jeho hriech. 13 Kvôli nemu prichádzajú pôrodné bôle, on však je nemúdry syn, nepríde načas do rodidiel matky. 14 Mám ich vykúpiť z moci podsvetia? Vyslobodiť zo smrti? Ó, smrť, kde je tvoja morová skaza? Podsvetie, kde sú tvoje muky? Odstránim zľutovanie spred svojho zraku.


Hrôza. Premýšľanie nad 13. a 14. kapitolou Ozeáša vo mne vyvolalo dva silné dojmy: HRÔZU a ÚŽAS. Máme na to, čo sa deje v našich životoch, nejaký vplyv či moc to zmeniť, alebo sme odkázaní na „hru náladového Boha“? Ako prichádza hrôza? Čo píše prorok v tejto kapitole o Izraeli? – – ich skaza sa začína presvedčením, že svojimi schopnosťami či bohatstvom to zvládnu sami – stvoria si idoly; – – spustili „mediálnu kampaň“, aby presvedčili všetkých, že tieto idoly, ideály sú najlepšie a podľa nich musíme žiť – týmto obetujte (svoj čas, energiu, peniaze…); – – vytlačme z myslí ľudí osobnú zodpovednosť a vďačnosť voči Bohu – zabudli na Mňa; – – ubezpečenie, že tí praví vodcovia od „Boha daní“ to napriek viditeľnej katastrofe zvládnu – zabezpečia vytúžený raj (pokoj, bezpečie, požehnanie…); – – prestaňme byť citliví na Božie varovania a výchovu (Žid 12,5-12) – premeškajme čas na život! – – Kapitola sa končí hrozným konštatovaním: „Vylúpená bude pokladnica všetkých cenností“. Hrôza dnes na kresťanskom Slovensku: rozbité rodiny, korupcia a bezprávie vládnych činiteľov, polarizovaná evanjelická cirkev, pasivita veriacich v konaní dobrých skutkov a budovaní spoločenstiev dobrých vzťahov… A výzva pre mňa a pre teba znie v takejto modlitbe: Čo odo mňa, Bože, očakávaš? Mám sa len prizerať, alebo ma voláš do konkrétnej aktivity?
Autor: Daniel Kobylan
Pieseň: ES 504


Či nepočuje Ten, ktorý vám vsadil ucho? Či nevidí Ten, ktorý oko utvoril? Žalm 94,9

Lebo oči Pánove hľadia na spravodlivých, Jeho uši pozorujú ich prosby. 1.Petra 3,12


2.Korintským 12,1-10 :: Modlíme sa za: Gbelce (Dn)