Zamyslenie na deň 5.9.2022

2. Kronická 1,18 – 2,17

1:18 Šalamún si zaumienil postaviť dom Hospodinovmu menu a sebe kráľovský palác.

2:1 Šalamún oddelil sedemdesiattisíc nosičov bremien, osemdesiattisíc kamenárov na horách a nad nimi tritisícšesťsto dozorcov. 2 Potom poslal k týrskemu kráľovi Chúramovi odkaz: Ako si sa zachoval k môjmu otcovi Dávidovi, keď si mu poslal cédre, aby si postavil palác na bývanie, tak urob aj mne. 3 Teraz ja chcem postaviť dom menu svojho Boha, Hospodina, zasvätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo vonné kadidlo, aby boli ustavične predkladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného odpočinku, v novmesiacoch a na slávnostiach Hospodina, nášho Boha; to je naveky povinnosťou Izraela. 4 Dom, ktorý chcem postaviť, musí byť veľký, lebo i náš Boh je väčší ako všetky božstvá. 5 Kto Mu však vládze postaviť dom? Veď nebesá ani nebesá nebies Ho neobsiahnu; a kto som ja, že Mu mám postaviť dom čo i len na kadenie pred Ním? 6 Teraz mi pošli muža, súceho spracúvať zlato, striebro, bronz, železo, červený purpur, karmazín i modrý purpur, ktorý by vedel zhotovovať rezby spolu s umelcami, ktorých mám v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých mi obstaral môj otec Dávid. 7 Pošli mi i cédrového, cyprusového a santalového dreva z Libanonu, lebo viem, že tvoji sluhovia vedia stínať libanonské stromy. Moji sluhovia budú s tvojimi sluhami, 8 aby mi pripravili veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem stavať, má byť veľký a obdivuhodný. 9 Ajhľa, tvojim sluhom rubačom, ktorí budú stínať stromy, dám na stravovanie dvadsaťtisíc kórov pšenice, dvadsaťtisíc kórov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja. 10 Týrsky kráľ Chúram odpovedal listom, ktorý poslal Šalamúnovi: Pretože Hospodin miluje svoj ľud, učinil ťa nad ním kráľom. 11 Chúram pokračoval: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý učinil nebesá i zem, že dal kráľovi Dávidovi múdreho syna, rozvážneho a rozumného, ktorý chce postaviť Hospodinovi dom a sebe kráľovský palác. 12 Posielam ti teda súceho muža, skúseného znalca Chúrama Ábího, 13 syna ženy z dcér Dánových a otca Týrčana, ktorý sa vyzná v práci so zlatom, striebrom, bronzom a železom, s kamením a drevom, červeným a modrým purpurom, bysom a karmazínom i vo vyrezávaní rôznych rezieb a vo vymýšľaní návrhov, ktoré by sa mu zverili za spolupráce s tvojimi umelcami a s umelcami môjho pána, Dávida, tvojho otca. 14 Teraz však nech môj pán pošle svojim sluhom pšenicu, jačmeň, olej a víno, ako prisľúbil. 15 My zase nastíname z Libanonu stromov, koľko len budeš potrebovať. Dopravíme ti ich plťami po mori do Jaffy, a ty si ich dopravíš do Jeruzalema. 16 Keď Šalamún spočítal všetkých mužov – cudzincov, ktorí bývali v Izraeli – po sčítaní, ktoré urobil jeho otec Dávid – zistil, že ich je stopäťdesiattritisíc šesťsto. 17 Z nich určil sedemdesiattisíc za nosičov bremien, osemdesiattisíc za kamenárov v horách a tritisíc šesťsto za dozorcov, ktorí nútili ľudí pracovať.


Stavba chrámu. Asi by nikoho nenapadlo povedať, že Šalamún sám postavil chrám. Ani nikto z robotníkov si neprivlastnil stavbu chrámu. Vzájomne sa potrebovali. Inak povedané, prijímali pomoc jeden od druhého. Je ťažké prijať pomoc? – – Je to už dávnejšie, čo som bol v potravinách kúpiť nejakú maličkosť. Suseda práve robila obrovský nákup – dve velikánske tašky. Okamžite som sa ponúkol, že jej pomôžem. Odmietla s krikom: „Nie, ja si to odnesiem sama.“ Priznám sa, trochu sa ma to dotklo. Poznám ľudí, ktorí sa v oveľa dôležitejších veciach spoliehajú na vlastné schopnosti a odmietajú pomoc od iného (zadĺžia sa?). – – Boh nám ponúka takúto pomoc: „…sú ospravedlnení zadarmo…“ (Rím 3,24). Ako vyzerá duchovná pýcha v praxi? Povedať Bohu: „Nepotrebujem Tvoju milosť a pomoc. Ja to zvládnem, každému dokážem, že sa dostanem do neba dobrými skutkami.“ Preto prosím, neodmietaj milosť ani pomoc, pretože tak prídeš o požehnanie. Vzájomnou pomocou si pomáhame stavať aj naše duchovné chrámy. Veď cirkev ako stavba prežíva s Božou pomocou aj vďaka našej spolupráci.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za Tvoju pomoc vo všetkom! Odpusť, že si namýšľame, akí sme samostatní a ako vieme žiť aj bez Teba…! Otvor náš duchovný zrak, aby sme chápali, že ešte aj ten vzduch, čo dýchame, nám dávaš Ty a že sme úplne vo všetkom závislí od Teba. Zbav nás pýchy! Amen.
Autor: Dušan Roháček
Pieseň: ES 568


Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, Ja na teba nezabudnem. Izaiáš 49,15

Preto smelo môžeme hovoriť: Pán mi pomáha, nebudem sa báť. Hebrejom 13,6


Matúš 9,27-34 •  Modlíme sa za: Príbelce (NoS)