Zamyslenie na deň 5.9.2018

Sofoniáš 2,1-7

1 Zhromaždite sa a zíďte, vy, národ bez hanby! 2 Skôr, ako sa stane, čo je určené, a váš deň odletí ako pleva; skôr, ako príde na vás páľava hnevu Hospodinovho, skôr, ako príde na vás deň hnevu Hospodinovho, 3 hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa ukryjete v deň hnevu Hospodinovho. 4 Gaza bude opustená a Aškalón bude púšťou; Ašdód na poludnie vyženú a Ekrón bude vykorenený. 5 Beda obyvateľom prímorského kraja, národu Keretejcov. Slovo Hospodinovo je proti vám, Kanaán, krajina Filištíncov, tak ťa zničím, že zostaneš bez obyvateľov. 6 Prímorský kraj bude pastvou a lúčinou pre pastierov s košiarmi pre ovce. 7 Prímorský kraj pripadne zvyšku domu Júdovho. Na nich budú pásť, večer sa ukladať v domoch Aškalónu, keď ich navštívi ich Boh, Hospodin, a zmení ich údel.


Veľmi sa snažím. Veci sa mi daria. Dávam do toho všetku svoju námahu. Začína to vyzerať dobre. Je vidno, koľko tomu obetujem času. Vnímam svoju šikovnosť, múdrosť… Až zrazu – všetko sa rúca na jednej maličkosti. Všetka snaha, čas venovaný tomu, všetka obeta vyjde v márnosť. Kde som urobila chybu? V čom nastal problém? Chyba určite nie je vo mne, veď som sa veľmi snažila. Chyba bude určite v tých druhých, oni určite niečo zanedbali, nevynaložili dosť snahy. Alebo… že by predsa len bol problém vo mne? Áno, problém bol a je vo mne. Uvedomujem si, že až príliš som sa spoliehala na seba a svoje schopnosti. Moje „ja“, moja snaha, môj cieľ niečo dokázať, urobiť, sa pre mňa stali jedinou prioritou, na ktorú som myslela. Až som zabudla na to najdôležitejšie. Na Pána Boha. Nepochopím, prečo my, ľudia, zabúdame na Toho, ktorý všetko stvoril a riadi, ale radšej sa spoliehame na seba: „Hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami“ (R 1,21-22). Ó, Pane, odpusť, že vo svojej nerozumnosti tak často na Teba zabúdam! I teraz sa ukázalo, že bez Teba nič nie som, nič nedokážem, bez Teba všetka moja snaha a môj život nemá zmysel. Zmiluj sa nado mnou aj dnes a daj mi pokorné, hľadajúce srdce, túžiace po Tebe! Amen.
Autor: Eva Škarupová
Pieseň: ES 543


Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh! Jeremiáš 3,22

A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha Svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Galatským 4,6


Filemonovi 1-16(17-22) :: Modlíme sa za: Košice – Terasa (Ko)